Slovenská pravica vyhrala eurovoľby, tvrdí Csáky

BRATISLAVA 7. júna (WEBNOVINY) - Strana maďarskej koalície (SMK) chce viac spolupracovať v rámci Európskeho parlamentu s SDKÚ-DS a KDH. Predseda SMK Pál Csáky chce spojiť tri konzervatívno-kresťanské strany, ktoré sú členmi Európskej ľudovej strany, proti víťaznému Smer-SD. Ten získal v europarlamente päť kresiel, SMK, SDKÚ-DS i KDH po dve. "Slovenská pravica dohromady vyhrala eurovoľby," povedal dnes na tlačovej besede k výsledkom eurovolieb Csáky. Ten zhodnotil voľby do EP zo straníckeho pohľadu ako úspešné pre jeho stranu.


Podľa šéfa SMK je výsledok pre slovenské pravicové strany, ktoré pôjdu do EP, dobré znamenie. "Zdá sa, že politická strana Smer nevie mobilizovať tak svojich voličov, aby tie na prvý pohľad fantasticky vyzerajúce prieskumy verejnej mienky, ktoré hovoria o tom, že majú podporu nad 40 percent, mohla pretransformovať do reálnej podpory," zhodnotil.

SMK má v europarlamente zastupovať poslankyňa Edit Bauer a Alajos Mészáros. Csáky sa vyjadril, že budú zastupovať svojich voličov na základe straníckeho programu. Odmieta myšlienky, že slovenská a maďarská politika by mali stáť a priori proti sebe, a "naši poslanci by si museli v každom prípade a v každej situácii zvoliť stanovisko, či budú podporovať Slovensko či tzv. maďarské stanovisko." Ako ďalej dodal, myslí si, že na 98 percent sú stanoviská a záujmy Slovákov a Maďarov rovnaké. "Máme naďalej záujem, aby sme tie bariéry odstránili," dodal Csáky.

Europoslankyňa Edit Bauer ocenila a poďakovala sa za každý hlas, ktorý dostala ona i budúci europoslanci za SR. "Som veľmi vďačná voličom, že nebrali tú mierne štvavú kampaň, ktorá tu bola pred voľbami, najmä zameraná proti nám, kandidátom za SMK, ako keby sme prezentovali alebo reprezentovali akési nepriateľské záujmy voči SR," povedala. Dodala, že chcú reprezentovať záujmy voličov, ktoré sa týkajú každodenného života. Vyjadrila tiež očakávanie, že EÚ bude mať silnejšie kompetencie v oblasti ľudských práv, keďže v oblasti menšinových nemá. "Je našou povinnosťou brániť a chrániť tie záujmy, tie práva, ktoré občania EÚ majú, vrátane občanov SR bez ohľadu na ich národnosť," skonštatovala Bauer. Vyjadrila ľútosť, že z volieb odstúpila Rómska iniciatíva Slovenska ako ďalšia menšinová strana. "Pretože vidíme, že rómsky problém je vážnym problémom nielen na Slovensku, ale v celej Európe," skonštatovala. Nízku účasť voličov v eurovoľbách vidí v zlej informovanosti. "Je celkom jasné z výskumov verejnej mienky, že malá informovanosť občanov, informovanosť o práci EP tiež prispieva k tomu, že občania majú menší záujem," povedala a ponúkla prítomným médiám lepšiu spoluprácu, ktorá by viedla k lepšej informovanosti o činnosti europarlamentu. Bauer chce v EP pokračovať v práci v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. "Rada by som zostala činná aj v oblasti občianskych slobôd a vnútornej spolupráce," dodala o svojom ďalšom pôsobení na pôde EP.

Ženský šarm má podľa Fronca svoju silu

Ženský šarm má podľa neúspešného lídra KDH do eurovolieb Martina Fronca svoju silu a v KDH sa budú nad tým musieť zamyslieť. Fronc to povedal dnes na tlačovej besede v reakcii na to, že podľa preferenčných hlasov sa jednotkou KDH stala Anna Záborská. Fronc v kútiku duše dúfal, že KDH získa tri mandáty, ale zisk dvoch považuje za úspech. „Robil som s plným nasadením všetko preto, aby KDH uspelo. Úspech KDH považujem aj za svoj úspech,“ vyhlásil.

Podľa úspešnej kandidátky, ktorá sa do EP prekrúžkovala z tretieho miesta, aj na Slovensku sa potvrdilo čo platí v EÚ, že europoslanci majú v týchto voľbách väčšie šance ako iní kandidáti. Pre ňu je jej zvolenie najkrajším darčekom k dnešným narodeninám. Ďalší úspešný kandidát Miroslav Mikolášik, ktorý kandidoval až zo štvrtého miesta, si myslí, že výsledok KDH je potvrdením potreby kresťanskej politiky aj v európskych dimenziách.

Predseda KDH Pavol Hrušovský hodnotí výsledok strany ako veľmi dobrý, a to aj vzhľadom na vnútrostranícku situáciu, keďže KDH nedávno prežilo odchod skupiny poslancov NR SR zo strany. Aj keď Fronc ako líder neuspel podľa Hrušovského úspech KDH je aj jeho úspechom.

Eurovoľby boli okrem prekrúžkovaní bez prekvapení, tvrdí Kusý

Sobotňajšie voľby do europarlamentu a dnešné neoficiálne výsledky nepriniesli žiadne veľké prekvapenia. Zaujímavé však bolo "prekrúžkovanie" kandidátov. Pre agentúru SITA to povedal politológ Miroslav Kusý. Lídri kandidátok KDH a SNS sa totiž do Európskeho parlamentu (EP) pravdepodobne vôbec nedostali, pričom kandidátka Smeru Monika Flašíková Beňová sa prekrúžkovala z tretej pozície pred prvého Borisa Zalu. "Voliči zotrvali pri tých, ktorých majú vrytých do pamäti," povedal Kusý. Strany si ako lídrov zvolili ľudí podľa svojich predstáv, ale voliči majú svoj vkus. "Nebola to dobrá taktika," vyhlásil politológ. Vnútrostranícke turbulencie sa neprejavili ani v prípade SMK, ktorá si udržala stabilnú podporu a dva mandáty. "Voliči nemajú inú šancu, ako hájiť si spoločné záujmy. Bol to odkaz ľuďom vo vedení a odbojníkom, že by mali uvažovať skôr o spoločnom postupe," uzavrel Kusý.

Rozloženie mandátov v europarlamente podľa politológa Grigorija Mesežnikova nehovorí veľmi o reálnom rozložení síl, ale o schopnosti mobilizovať voličov. Voľby do EP podľa neho nie sú natoľko mocensky významné ako voľby do Národnej rady SR. Výsledky treba vnímať v dvoch kontextoch - v európskom a domácom. Tentoraz európska pravica vyhrala iba relatívne, nie absolútne ako v roku 2004, stále však má najviac mandátov. Nepotvrdili sa teda slová premiéra Roberta Fica, že zmyslom aktivity jeho strany je porážka pravice, tvrdí Mesežnikov. V domácom kontexte výsledky podľa neho nie sú dostatočne reprezentatívne, pretože účasť bola veľmi nízka, k urnám prišla ani nie pätina voličov. Menšie strany získali viac, veľmi dobre obstáli SMK aj KDH. Tentoraz úplne nezlyhala SNS, získala jeden mandát, no ich preferencie v prieskumoch, ako aj čísla Smeru-SD, sú vyššie. Smer-SD preto podľa politológa dosiahol slabší výsledok. Mesežnikov pochválil Slobodu a solidaritu, ktorá sa len tesne do europarlamentu nedostala. Voličov oslovili "pozoruhodné predvolebné aktivity" a strana bude podľa politológa na týchto výsledkoch ďalej stavať.

V eurovoľbách podľa Mesežnikova dosiahla dobrý výsledok SMK ako identitná strana. "Ich voliči sú racionálni ľudia, ktorí vedia, že akékoľvek sú v strane problémy, nemajú inú možnosť a dávajú prednosť istote," vyhlásil a dodal, že strana môže byť spokojná. V prípade KDH, ďalšej identitnej strany, sa to tiež potvrdilo. Voliči sú konzervatívni aj pri hlasovaní. Odídenci zo strany, ktorí vytvorili KDS, získali iba málo hlasov. SDKÚ-DS môže mrzieť, že jeden mandát stratili, ale toto je aj problém nie úplne dobre nastaveného kvóra, tvrdí Mesežnikov. SDKÚ-DS do svojimi 16,47 percentami získalo dva mandáty, rovnako ako napríklad KDH s 10,55-percentnou podporou, vysvetlil.

Nízka volebná účasť sa podpísala aj pod prekrúžkovania, myslí si Mesežnikov. Na prekrúžkovanie kandidátov totiž bolo treba menšiu skupinu ľudí, preferenčné hlasy sú preto v týchto voľbách efektívnejšie ako v hlasovaní o zástupcoch v NR SR. Ľudia si krúžkovali tých, ktorých si už zafixovali, napríklad Annu Záborskú z KDH či Moniku Flašíkovú-Beňovú zo Smeru-SD.

Sociológ Pavel Haulík vidí ako hlavný dôvod veľmi nízkej volebnej účasti v tom, že strany týmto voľbám nepripisujú veľký význam, podceňujú ich. Verbálne áno, ale nerobia pre to dosť, aby oslovili voličov. Kampaň nebola motivačná, tvrdí sociológ. Určite však ako dôvod nízkej účasti na eurovoľbách nevidí počasie či voľnočasové aktivity ľudí, pretože rozdiel v účasti v roku 2004 a tento rok je príliš malý. V prvých slovenských eurovoľbách sa totiž podľa neho prejavilo, že Slovensko má k problematike Európskeho parlamentu ďaleko. Tento rok je však účasť asi o tri percentuálne body vyššia ako pred piatimi rokmi. "V biede z hľadiska účasti je to potešujúce," vyhlásil Haulík a dodal, že v mnohých krajinách bude účasť pravdepodobne nižšia oproti číslam z roku

Strany si podľa sociológa nedajú ani tú prácu, aby zistili, kto na kandidátke má šancu. Je nezmyslom, aby si strany, ktoré majú šancu získať jedno alebo dve kreslá, dali plnú kandidátku. Ľudia navyše kandidátov nepoznajú. Keď volič vidí neznáme meno a o kandidátovi vie iba toľko, že má 26 rokov a je asistent, povie si, že voliť nepôjde vôbec, vyhlásil. "Kandidátky boli veľmi nešťastne zvolené," uzavrel Haulík.

SITA