Slovenská pravica - kroky k integrácii

Jeho súčasťou bude úprava stanov SDKÚ vrátane zmeny názvu strany - mala by sa volať SDKÚ-DS. Pri hlasovaní sa zdržali len štyria členovia rady z 84 prítomných. SDKÚ tým nasledovala podobný krok DS, ktorej vedenie schválilo zlúčenie už pred dvoma týždňami. Definitívne stanovisko však musia dať kongresy obidvoch strán, predpokladá sa, že sa uskutočnia ešte do konca tohto roka. Podľa Kaníka spojenie s SDKÚ vytvára predpoklady na to, aby sa v maximálne možnej miere realizoval program DS. Kaník však má odporcov vnútri strany - ich lídrom je podpredseda DS Branislav Hochel, podľa ktorého má konzervatívno-liberálna orientácia strany právo na samostatnú existenciu. Na obsadenie postu lídra slovenskej pravice si však trúfajú aj kresťanskí demokrati - podľa ich predsedu Pavla Hrušovského „majú čo ponúknuť slovenským voličom“. Predseda SDKÚ, premiér Mikuláš Dzurinda, vidí budúcnosť aj v spolupráci s SMK. Jeho víziou je prevaha pravicových strán nad ľavicovým Smerom, ako nedávno uviedol, „bude robiť všetko pre to, aby narastala politická váha a význam stredopravej alternatívy.“ Tá by mala byť čo najsilnejšia, najvplyvnejšia a pre občanov najdôveryhodnejšia. Podľa neho je tento cieľ významnejší ako to, kto bude lídrom slovenskej pravice.
Integráciu pravice ako svoj cieľ si vytýčil Dzurinda už v roku 1999, keď pôsobil ako predseda parlamentnej SDK a neskôr SDKÚ. Tento zámer sa naplnil len čiastočne, keď sa zlúčili SDKÚ a DÚ. Kresťanskí demokrati integráciu odmietali od samého začiatku.
Alena Gottweisová