Slovenská pomoc pôjde tento rok iba do šiestich krajín

Foto: SITABRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Slováci chcú vo svete najviac budovať občiansku spoločnosť. Vyplýva to zo štatistík Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktoré dnes na verejnom odpočte prezentovala jej riaditeľka Eva Kolesárová. Najviac žiadostí o granty išlo totiž na túto oblasť, ktorá je kľúčová najmä pre západný Balkán a Východné partnerstvo. V roku 2010 oproti minulosti


Slovensko znížilo počet krajín, ktorým išla oficiálna rozvojová pomoc zo 14 na 10, tento rok sa predpokladá ďalšia redukcia na šesť krajín - Afganistan, Sudán, Keňa, Moldavsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora, no chystá sa aj nový komponent odovzdávania transformačného know-how pre západný Balkán a Východné partnerstvo. S minulým rokom sú však v agentúre spokojní.

„V podstate áno, akurát sme museli presunúť časť prostriedkov na tento rok z dôsledku úsporných opatrení,“ povedala na tlačovej besede Kolesárová. Niektoré programy z národného plánu preto museli posunúť až na tento Agentúra vyhlásila v minulom roku 14 výziev na predkladanie projektov, schválili 24 projektov za vyše 4,4 milióna eur. Štatisticky uspel vo výzvach každý druhý projekt. Najväčší záujem bol o rozvojové projekty v krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu.

Dôvodom je geografická blízkosť, spoločná historická skúsenosť, ale aj možnosť odovzdávať transformačné a integračné skúsenosti. Z programových krajín kvalitatívne aj kvantitatívne prevažovali žiadosti pre projekty v Keni, kde mnohé projekty boli pokračovaním alebo doplnením predchádzajúcich projektov, navyše pre krajinu schválili aj projekty proti zmene klímy.

Slovenská republika poskytla v minulom roku prostredníctvom agentúry humanitárnu pomoc v hodnote 295-tisíc eur, čo predstavuje tretinový nárast v porovnaní s rokom 2009. Slovensko sa zapojilo do odstraňovania následkov silného januárového zemetrasenia na Haiti, katastrofálnych záplav, ktoré v auguste postihli Pakistan ako aj do záchranných prác po ekologickej katastrofe v Maďarsku. V roku 2010 po prvý raz vypísali výzvu aj na posthumanitárny projekt, ten od novembra realizuje na Haiti organizácia Magna Deti v núdzi.

Mikrogranty boli aj v roku 2010 úspešným a flexibilným nástrojom rozvojovej pomoci. Ide o malé projekty do
päťtisíc eur v trvaní do šiestich mesiacov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšil počet poskytnutých mikrograntov z 55 na 76, rovnako vzrástol aj počet zapojených krajín. V roku 2010 mikrograntovú schému aplikovali v ôsmich prioritných krajinách za celkovo vyše 352-tisíc eur. Šesť projektov za takmer 82 000 eur podporila agentúra s kofinancovaním z Európskej únie. Projekty sa zameriavali na rozvojové vzdelávanie.

Už druhý rok bol súčasťou národného programu aj inštrument zameraný na riešenie aktuálnych rozvojových výziev. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda rozhodol o realizácii projektu, ktorý je zameraný na podporu nezávislej občianskej spoločnosti na Kube. Projekt pripravilo občianske združenie Človek v ohrození za 30-tisíc eur.

Množstvo financií na projekty si vyžiadalo aj viac peňazí na ich riadenie, kontrolu a hodnotenie. Kým v roku 2008 si táto oblasť vyžiadala vyše 3,9 milióna eur, v roku 2009 to bolo vyše 5,3 milióna eur a v roku 2010 až viac ako 6,5 milióna eur. Na riadenie agentúry z toho išlo sedem percent.

V priebehu roka 2010 monitorovali päť prebiehajúcich projektov. Kontrolovali priebežné a záverečné správy projektov, monitorovacie cesty a informácie od kontraktorov. V januári a júli zasadal monitorovací výbor, kde sa podrobne hovorilo o aktuálnom stave implementácie projektov. Programovo sa tiež zamerali na tvorbu kapacít, s čím súvisí aj podpis memoranda o porozumení s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Agentúra je rozpočtovou organizáciou ministerstva zahraničných vecí, každý rok preto obe organizácie uzatvárajú kontrakt. Tento rok schválili národný plán už v januári. Najväčšou novinkou bude príprava programu CETIR - Centra odovzdávania transformačných a integračných skúseností, v rámci ktorého pôjde najmä o výmenu expertov. Zákon o dotáciách zatiaľ limituje plnenie plánu, vypísanie nových výziev brzdí potrebné schválenie dvoch výnosov, termín vyhlásenia prvých zatiaľ Kolesárová špecifikovať nevedela. Jeden z výnosov čaká na to, kým o ňom bude hovoriť vláda, druhý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.