Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine sprístupnila v Digitálnej knižnici SNK prvú národnú slovenskú knižnicu

Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine sprístupnila v Digitálnej knižnici SNK prvú národnú slovenskú knižnicu - Bibliotheku Uhro-Slowenskú Michala Ressetku. Podľa hovorkyne SNK Kataríny Štefanides Mažáriovej mala Rešetkova knižnica v čase rozkvetu vyše 1600 kníh a hojne ju navštevovali aj štúrovci. Zdigitalizovanú knižnicu tvorí 115 dokumentov - 114 tlačených, jeden rukopis a ďalších 14 duplikátov dokumentov.

Doplnila, že v knižnici sú najmä slovaciká. "Kňaz, ktorý pôsobil v Hornej Súči, bol neúnavným zberateľom kníh a osvetovým pracovníkom. Celý život túžil po tom, aby jeho knihy slúžili všetkým ľuďom. Podarilo sa mu v skromných podmienkach založiť knižnicu, ktorá mala už v čase vzniku (okolo roku 1820) atribúty národnej knižnice. Mala slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie," uviedla Štefanides Mažáriová.

"Systematickou digitalizáciou nášho písomného kultúrneho dedičstva a jeho následným plnotextovým sprístupňovaním, na ktorých SNK programovo pracuje, napĺňame aj toto posolstvo Michala Rešetku. Odborníkom i verejnosti v Digitálnej knižnici SNK sprístupňujeme aj najvzácnejšie historické zbierky. Ako prvú sme vybrali práve jeho osobnú historickú knižnicu, ktorá spolu s knižnicou Rešetkovho priateľa Martina Hamuljaka tvorí základ fondov dnešnej SNK," zdôvodnila výber generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Michal Rešetka (1794 – 1854) zbieral vyše 30 rokov najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru (slovaciká), literatúru však aj vydával. "Knižnica bola od počiatku verejnou, pre bohatých i chudobných a ani vierovyznanie nehralo úlohu. Snažil sa ju vybudovať ako stredisko všestrannej výchovy. Len v období medzi rokmi 1820 – 1841 požičal 2244 kníh čitateľom z celého Považia. Ako uvádza v treťom čísle Časopisu Slovenskej muzeálnej spoločnosti z roku 1910 Augustín Horislav Škultéty - používať kníh Rešetka často povolával k sebe celé obce, takže ani v Hornej Súči, knihovňa jeho nebola zakopaná a mávala zo všetkých stavov vyše 200 čitateľov," doplnila Štefanides Mažáriová.

"Informácie o pôvodnej knižnici sme čerpali z viacerých prameňov a zistili sme, že existovali dva pôvodné katalógy Rešetkovej knižnice. Prvý Catalogus librorum Michaelis olim Ressetka, ktorý sa spomína v korešpondencii biskupov Moysesa a Roškoványho. Druhý Catalogus Librorum Latinorum, Hungaricorum et Germanicorum Michaelis Resetka Parochi Felsö Sucensis 1852 obsahuje 679 záznamov a roky bol uložený na fare v Hornej Súči," vysvetlila Jana Cabadajová z odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK.

Knižnica sa podľa nej pôvodne delila na slovenskú a inorečovú a spolu mali viac ako 1600 zväzkov. "Čisto slovenskú knižnicu tvorilo asi 1000 kníh, čo je na tú dobu obrovské množstvo. Väčšina z nich sa však stratila už predtým, ako knižnicu previezli do Martina. Pramene hovoria, že sem došlo z Hornej Súče len 454 zväzkov," podotkla Cabadajová.

"Po rekonštrukcii knižnice dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde SNK, tri exempláre vlastní Országos Széchény Könyvtár v Budapešti a šesť zväzkov bolo do roku 2015 uložených na farskom úrade v Hornej Súči, ktorá bola Rešetkovým posledným pôsobiskom. SNK ich odkúpila a natrvalo ich zaradila do fondu Rešetkovej knižnice v SNK," dodala Cabadajová.

Knižnicu v roku 2001 zapísali v Ústrednej evidencií historických knižničných dokumentov a fondov na Ministerstve kultúry SR a vyhlásili za historický knižničný fond. "Zrekonštruované torzo pôvodnej Rešetkovej knižnice je dnes v dobrom fyzickom stave. No stále hľadáme ďalšie stratené knihy z pôvodného katalógu a snažíme sa ich získať, aby boli Rešetkove knihy opäť spolu," uzavrela hovorkyňa SNK.