Slovenská mimovládka Savio oceňuje referendum v Sudáne

Foto: SITA/APBRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) - Pre Južný Sudán je rozumné, že sa chce referendom oddeliť od severu krajiny, pre ľudí je to pozitívne tiež. Rovnako je dobré, že voľby prebiehajú pokojne. Povedala to v rozhovore pre agentúru SITA Mária Lacková zo slovenskej mimovládnej organizácie Savio, ktorá pôsobí už viac ako štyri roky v Južnom Sudáne. Lacková už Sudán, jeho sever aj juh, navštívila viackrát.


"Je to veľmi veľká nádej pre Južný Sudán. Konečne môžu mať svoje pravidlá vo svojej krajine. Lebo teraz sú vo veľkej krajine určitým spôsobom pod nadvládou severného Sudánu. Južný Sudán je naozaj veľmi chudobný, patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Diametrálne je menej rozvinutý juh oproti severu aj napriek tomu, že Južný Sudán vlastní veľké nerastné suroviny, ako je ropa," dodala Lacková. "Naozaj chcú, aby vznikol samostatný štát a naposledy, čo sme tam boli, koncom novembra, tak práve prebiehala registrácia na voľby a ľudia s veľkým nadšením povedali, že chcú mať samostatnú krajinu," vyhlásila. Slovensko v Sudáne pomáha dlhodobo, táto krajina je aj jednou z projektových krajín slovenskej rozvojovej pomoci. Aj v uplynulom roku sa Savio uchádzalo o podporu Slovak Aid s dvoma novými projektmi, ktoré uspeli a práve sa rozbiehajú. Savio má v súčasnosti okrem rozvojových projektov v Sudáne rozbehnutú aj adopciu tried, celé slovenské triedy si osvoja triedy svojich rovesníkov zo sudánskych škôl.

Celý Sudán si už svoje čierne obdobie prežil. Asi päťdesiat rokov zúrila na severe aj juhu občianska vojna. Zomreli zhruba dva milióny ľudí a ľudia z Južného Sudánu sa stali vnútornými vysídlencami. Či hrozí vojna aj po referende, zatiaľ nie je jasné. "Ani miestne obyvateľstvo, ani nikto nevie, čo tam bude. Ľudia žijú v určitej neistote, lebo nikto nevie, či bude z toho vojna, ale sa snažia tomu zabrániť," vysvetlila Lacková. Dodala, že v súvislosti s touto hrozbou vyzývali aj v školách na mier a pokoj počas referenda. Podľa slov Lackovej závisí od politikov, keď si budú rozdeľovať krajinu. Aj v takej ďalekej krajine, akou Sudán je, však vedia o tom, že rozdelenie Česko-Slovenska prebehlo v pokoji a berú si to za príklad.



Južný Sudán má podľa Lackovej potenciál mať svoju vyššie vzdelanú skupinu obyvateľov, ktorá by tvorila podstatu vládnucej vrstvy a inteligencie. Všetko však závisí od pomoci ostatných krajín. "Keď im pomôžu, aby sa začali budovať vo väčšej miere stredné školy, vysoké školy, univerzity, určite má ten potenciál. Lebo študenti sú tam veľmi snaživí a veľmi sa chcú vzdelávať," tvrdí Lacková. V súčasnosti sú v Južnom Sudáne asi len tri vysoké školy. Krajina však má potenciál aj v poľnohospodárstve a ťažbe ropy. "Keď sa tam začne viac trebárs pestovať ovocie, zelenina, začne sa predávať, vyvážať do zahraničia, tým sa finančné prostriedky naspäť vrátia do krajiny. Určité finančné prostriedky budú mať aj z ropy a ľudia si postavia krajinu na vlastné nohy," dodala Lacková. "Majú veľmi úrodnú pôdu, tečie tam rieka Níl. Keď si bude miestne obyvateľstvo obrábať tú úrodnú pôdu, tak určite prežijú," verí Lacková.

Viac o referende v Sudáne si prečítajte tu:
SUDÁN: Južania hlasujú v referende o nezávislosti

Referendum o osude Sudánu je platné
Južný Sudán sa v stredu posunul o krok bližšie k získaniu nezávislosti. Organizátori referenda o rozdelení krajiny oznámili, že účasť už presiahla 60 percent. Tie boli potrebné na to, aby bolo hlasovanie platné. Referendum bolo jednou z hlavných podmienok podpísania mierovej dohody, ktorá v roku 2005 ukončila druhú občiansku vojnu trvajúcu viac ako dve desaťročia. Očakáva sa, že prevažne kresťanský Južný Sudán sa v najbližšom období definitívne oddelí od zvyšku krajiny, ktorú ovládajú moslimovia. Predstavitelia v Chartúme prisľúbili, že v prípade úspechu referenda nebudú južanom brániť v osamostatnení. Ak sa Južný Sudán stane nezávislým, bude jednou z najchudobnejších krajín sveta, ktorá bude silno závislá od zahraničnej pomoci.

"Je to najväčšia africká krajina, kde sa veľmi ťažko dávajú pravidlá, keď sú tam viaceré kmene. Na severe, tam žijú Arabi, moslimovia. Na juhu žijú kresťania a pôvodné černošské obyvateľstvo. No a v strede majú ropu. Viac ropy je na juhu Sudánu. Ale táto ropa sa ťaží na severe. Najväčší problém bude ropa," predpokladá Lacková. Približne štyri milióny obyvateľov Južného Sudánu sa majú možnosť v otázke osamostatnenia vyjadriť od 9. do 15. januára. Výsledky hlasovania by mali byť známe v polovici februára.