Slovenská ekonomika je najdynamickejšia z V4, ale nie veľmi

BRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) - V dnešných neistých časoch poteší každá dobrá správa, zvlášť keď sa Slovenska týka.


Optimistických správ je však ako šafranu a zväčša nás zahlcujú informácie o dlhovej kríze eurozóny, ekonomickom oslabovaní či rastúcej nezamestnanosti.

Netreba však hádzať flintu do žita, pretože podľa indexu ekonomickej dynamiky má Slovensko potenciál pre budúci rast ekonomiky.

Medzinárodná audítorská a poradenská spoločnosť Grant Thornton zverejnila výsledky Globálneho indexu dynamiky (Global Dynamism Index, GDI) pre vybrané krajiny.

GDI index hodnotí a zoraďuje 50 krajín podľa dynamiky ich ekonomík, pričom analyzuje 5 hlavných oblastí – podnikateľské prostredie, ekonomiku a ekonomický rast, ľudský kapitál, finančné prostredie a oblasť vedy a technológií.

Pre potreby indexu sa ekonomickou dynamikou rozumejú zmeny v príslušnej ekonomike, ktoré umožňujú jej zotavenie z hospodárskej krízy a vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcnosti.

GDI index teda poskytuje obraz o sile príslušnej ekonomiky a jej schopnosti dynamického rozvoja.

Najdynamickejšou ekonomikou sveta je podľa GDI indexu Singapur, striebornú a bronzovú priečku obsadili Fíni a Švédi. Elitnú „päťku“ ešte doplnili Izrael a Rakúsko.

Naopak najmenej dynamická je podľa GDI indexu ekonomika Venezuely. O predposlednú priečku sa s Nigériou podelilo Grécko, ktorému tak pripadlo aj najhoršie umiestnenie spomedzi krajín „starého kontinentu“. Slovensko je najdynamickejšou ekonomikou Vyšehradskej štvorky. V rebríčku ekonomickej dynamiky si vybojovalo 21. priečku spomedzi 50 hodnotených krajín.

Top 10 najdynamickejších krajín
PoradieKrajinaBody*1. Singapur72,12.Fínsko70,53.Švédsko69,64.Izrael69,35.Rakúsko66,16.Austrália65,67.Švajčiarsko65,18.Južná Kórea64,99.Nemecko64,810.USA64,1

Umiestnenie ďalších krajín EÚ
PoradieKrajinaBody*   16.Francúzsko62,217.Dánsko61,919.Belgicko61,521.Slovensko59,822.Holandsko59,524.Luxembursko58,425.Slovinsko57,927.Írsko57,328.Poľsko57,229Česká republika55,731.Maďarsko54,732. - 33.Veľká Británia54,538.Taliansko52,339.španielsko51,045.Portugalsko49,2

Tri najmenej dynamické ekonomiky sveta
PoradieKrajinaBody*48. - 49.Grécko40,248. - 49.Nigéria40,250.Venezuela37,4

Zdroj: Grant Thornton, GDI 2012
* bodové hodnotenie 0 – 100


V GDI indexe ale neboli hodnotené všetky krajiny únie (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko, Rumunsko, Malta a Cyprus). Slovensko zabodovalo predovšetkým v hodnotení ľudského kapitálu, kde dosiahlo druhé najlepšie umiestnenie spomedzi päťdesiatky hodnotených krajín. Vďačiť za to môže najsilnejšiemu rastu produktivity práce, ktorú si môžeme predstaviť ako vytvorený HDP pripadajúci na jedného pracujúceho.


Problémom je nezamestnanosť, pozitívom financie

Ako „priemerné“ sa Slovensko podľa indexu javí v hodnotení nezamestnanosti, ktorá je pomerne vysoká.

No a problémovou oblasťou, o ktorej budeme určite aj v budúcnosti počuť, je starnutie populácie.

„Sympatické“ umiestnenie (19. miesto) získala naša krajina za hodnotenie finančného prostredia. Silnou stránkou Slovenska v tejto oblasti je podľa GDI predovšetkým nižšia zadlženosť súkromného sektora.

Priemerné ohodnotenie sa nám ušlo za prístup firiem k strednodobému kapitálu. Na druhej strane máme čo doháňať v oblasti fúzií a akvizícií a tiež v oblasti súkromnej investičnej aktivity.

V hodnotení ekonomiky a ekonomického rastu sme skončili na 23. mieste. Pomalší rast HDP je odrazom horšej ekonomickej situácie vo svete. V hodnotení podnikateľského prostredia sme načínali druhú polovicu rebríčka (26. miesto).


Achillova päta Slovenska

A hoci dopyt zo zahraničia môže byť v horších časoch našou Achillovou pätou, známku „výborná“ Slovensko získalo práve v oblasti zahraničného obchodu.

Hlavnými ťahúňmi nášho ekonomického rastu sú exportne orientované podniky, ktorých produkcia smeruje hlavne k zákazníkom spoza našich hraníc.

Dobré ohodnotenie si naša krajina ale v indexe vyslúžila aj za politickú stabilitu a za nižšiu úroveň právnych a regulačných rizík.

Slovenská ekonomika má samozrejme aj svoje rezervy, v ktorých je možné sa zlepšovať. V oblasti hodnotenia vedy a technológií sme si v rebríčku vyslúžili až nelichotivé 38. miesto. Trápia nás hlavne nízke výdavky na výskum a vývoj a rovnako aj na informačné technológie.

Napredovanie v týchto oblastiach by pritom mohlo odkryť aj nové možnosti pre rozvoj ekonomiky, prílev investícií a tvorbu pracovných miest. Na konkurenciu zo strany iných dynamických ekonomík totiž nemožno zabúdať a treba neustále hľadať nové možnosti, ako podporiť ekonomický rast.

Analýza bude publikovaná v Ekonomickom týždenníku Poštovej banky.