Slovenská Amazonka bude hlavnou postavou filmu, točia príbeh Váhu

BRATISLAVA 13. októbra (Teraz.sk) – Slovenská Amazonka, ako sa niekedy zvykne hovoriť najdlhšej rieke Slovenska, teda Váhu, bude hviezdou filmu. Dokumentárneho. Už nejaký ten čas sa po brehoch Váhu túla najmenší filmový štáb sveta – Jana Čavojská a Vladimír Kampf. Táto dvojica so svojimi kamerami už pre divákov zmapovala tok druhej najdlhšej rieky Európy, takmer tritisíc kilometrov dlhého Dunaja. „Pustili sme sa do Váhu, lebo po Dunaji sme chceli zostať riekam verní. Z filmu o Dunaji nám vyšla krásna exotika a skúsili sme ju nájsť aj na našej najdlhšej rieke,“ opísal Kampf zrod myšlienky.

Film o filme:

Exotika od prvého dňa

Príbeh Váhu predstaví dvojica filmárov cez drsné aj milé príbehy ľudí, ktorí pri ňom žijú. Vo vyše 50-minútovom dokumente by sa ich malo objaviť asi 50. Kto by čakal celebrity, aj tomu filmári ulahodia pasážou o Elene Kaliskej, olympijskej víťazke vo vodnom slalome. „Lebo ona trénuje na Váhu v Liptovskom Mikuláši,“ poznamenala Čavojská. Dokument ale bude najmä o „bežných“ ľuďoch, ktorí ale pri rieke prežívajú nezvyčajné príbehy a osudy. „Išli sme v prvý polovyhľadávací, polonakrúcací deň do Komárna, že tam možno niečo nájdeme. A objavili sme kazateľa, ktorý krstil ľudí vo Váhu. Nie jedného, ale hneď tridsiatich! Takže tá exotika sa nám ponúkla hneď v prvý deň,“ spomína Kampf.




Paľko z Drahoviec

Pri Váhu sa zoznámili aj s mužom, ktorého volajú Paľko z Drahoviec. Je to veterán z vojny v Juhoslávii, kde pôsobil v misii vtedy ešte československej armády. Po návrate domov však dostal sklerózu multiplex a skončil na vozíku. Každý rok z jari, keď je už dobré počasie, ho kamaráti privezú na jeho hausbót na Váhu a tam trávi mesiace, kým zas nepríde zima. „Je to úžasný človek, u ktorého sa neustále točia návštevy, vyvárajú si, bavia sa,“ opísal Vladimír Kampf. Podobných zážitkov majú viacero. V dokumente zachytili mlynárku z múzea vo vodnom mlyne, jediného vážskeho lovca kormoránov s oficiálnym povolením, správcu hrádze, či kapitána, ktorý na príkaz vrchnosti minulého režimu preplával s výletnou loďou až po Šalu. Chceli totiž dokázať, že tok je splavný. „Brodili sa tým porastom, kravy čo sa tam po brehoch pásli, na nich vydesene pozerali. Ľudia neverili vlastným očiam,“ tlmočí zážitky kapitána Kampf.

Kde pramení Váh? Poďte sa pohádať

Váh vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote. Ten Biely pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých a ten Čierny pod Kráľovou holou v Nízkych Tatrách. Takto by vám to odrapotal každý školák, ktorý na zemepise dával pozor. Ale domorodci? Tí si o pravom prameni slovenskej Amazonky sporia celé generácie. „Každý z Litovskej Tepličky a Važca je presvedčený, že ten ich prameň je ten pravý. My sme to nechali otvorené, veď nech sa hádajú ďalej. My sme dospeli k tomu, že Váh, takisto ako Dunaj, prameň vlastne ani nemá, ale vzniká spojením dvoch horských bystrín,“ komentuje diplomaticky tento spor dvojica filmárov. Na Váhu našli aj miesto, ktoré pripomína Dunajské katarakty. Vo filme predstavia unikátne technické dielo na Váhu s polkilometrovou chodbou v skale, ako aj pohľad do histórie, keď si ešte Váh tiekol pri Bratislave.

Dielo malo byť pôvodne hotové za jedno leto. To však filmárom prišlo ľúto, že by divákom neukázali krásy Váhu v iných ročných obdobiach. Preto sa neponáhľajú a do filmu aj teraz zachytávajú čaro tejto vyše 400 kilometrov rieky.