Slovenka preráža v Hollywoode: Ako sa tam žije?

 
Prečo mladí Slováci odchádzajú z našej krajiny? To je téma, s ktorou sa stretávame dnes a denne, najmä ak hovoríme o talentovaných mladých ľuďoch. V prípade Sofie Kopálovej, bratislavskej rodáčky, to nie je inak. Aj keď jej odchod zo Slovenska má na svedomí jej mama Daniela, ktorá ako speváčka nenašla realizáciu doma a usadila sa v Španielsku.

Niet teda divu, že jej dcéra ide v podobných šľapajách. Začalo to už doma, keď ju mama vodila po štúdiách a divadelných zákulisiach, keď ako malá po každom filmovom predstavení robila mame vlastné vystúpenie a doma predvádzala technické cvičenia slovenským „pop- hviezdam”, ktoré chodili k mame na hodiny spevu.

Kedy ste mali svoje prvé divadelné predstavenie?

Prvé pódiové vystúpenia som absolvovala na Slovensku, lebo som chodila na ZDŠ na Českej ulici v Bratislave. Bola to škola s rozšíreným vyučovaním hudobnej výchovy, takže som mala od prvej triedy hudobnú teóriu, spev, flautu, klavír a zbor každý týždeň. To som ale sabotovala, lebo sa mi nechcelo spievať ľudovky, radšej som sa sama naučila hrať na flaute ústrednú melódiu z filmu Titanic. Potom som začala cestovať s mamou. Chodila som s ňou dosť dlhú dobu. Každý deň na jej šou – hrôza! Liezlo mi to na nervy, počúvať stále to isté, ale keď sme sa na chvíľu vrátili domov, robila som to isté s kamarátkami - nacvičovala som s nimi šou, rozdeľovala hlasy. To bola sranda, keď si na to spomeniem. Potom sme sa usadili kvôli mojej škole na Gran Canarii a tam som sa dostala k divadlu, bolo to veľmi „exciting“! Mala som možnosť účinkovať a spievať v hre “Die Räuber” po nemecky. Ľudia, ktorí to videli, boli nadšení, lebo som vraj bola jediná, ktorá ich dojala k slzám.

Ako vám napadlo isť práve do Ameriky?

Gran Canaria je super, ale to nie je hniezdo šoubiznisu. Videla som denne, s akými vecami zápasí mama, a pochopila som, že musím isť do LA, kde sú neobmedzené možnosti. A hoci som bola na škole, kde som sa učila zároveň štyri jazyky, bolo mi jasné, že základný predpoklad je dokonale ovládať angličtinu. A tak som si urobila certifikáty z troch jazykov, ale najmä z angličtiny. Bola som v nej najlepšia aj na maturite, a to v rámci celej školy. Keďže som bola jazykovo podkutá, začala som hľadať zodpovedajúcu vysokú školu a vyhrala to The American Academy of Dramatic Arts. Vtedy som ale netušila, že je to najlepšia americká herecká škola. O to viac som dnes hrdá, že som absolvovala práve túto školu, ktorú má napríklad aj Robert Redford.

Študovali ste s nejakými známymi osobnosťami aj vy?

Nie, neštudovala. Ľudia, ktorí sú známi, sú z iných ročníkov, takže som nemala možnosť sa s nimi stretnúť. Ale niekedy sa stane, že príde niekto slávny do školy na prednášky.

A čo pedagógovia? Nejakí slávni herci, režiséri, producenti...

Felix Pire (12 Monkeys) ma učil improvizáciu, Ian Ogilvy (The Return Of The Saint, Upstairs Downstairs, Murder She Wrote) ma režíroval v hre "Southern Hospitality", Cheryl Baxter-Ratliff (Glee, The Muppets) ma učila tanec a Karen Hensel (Psycho III, Murder She Wrote, The Young And The Restless) viedla hodiny klasického divadla ako napríklad Shakespeare.

Ako vyzerá štúdium na takejto prestížnej škole?

Najviac času sa venuje samotnému herectvu, potom výslovnosti a akcentom, takže sme cvičili a robili predstavenia herecké, tanečné a spevácke priamo v škole. Škola má vlastné divadlo, je situovaná do bývalých štúdií Charlieho Chaplina. A cítiť v škole jeho ducha je zaväzujúce.

Čo najcennejšie ste si zo školy odniesli?

Napríklad Felix Pire ma naučil, že každý herec je jedinečný a nemá sa báť konkurencie. Vzala som si to k srdcu aj do hlavy.



Poskytla vám škola aj nejaké pracovné príležitosti?

Nie priamo, ale v Los Angeles sa pohybuje veľa bývalých absolventov z mojej školy, takže nás to spája a môže to byť výhodou pri získaní práce. Škola, kam chodím, má v našej branži veľmi dobré meno a preto mám u casting direktorov výhodu. Vedia, že mám profesionálny tréning a to znamená šetrenie času a peňazí.

Povedzte nám o vašich skúsenosti s "doskami slávy".

To ešte nie sú ani zďaleka dosky slávy, ale mala som možnosť spievať a hrať v jednej muzikálovej kompilácii, kde som okrem iného spievala “Phantom of the Opera”, v podstate som bola hlavná účinkujúca. A hrala som napríklad v hre “The Music Lesson” rolu Maje, dvanásťročného dievčaťa zo Sarajeva. Bola to hra, ktorej dej bol situovaný do obdobia vojny v Juhoslávii.

Tu som už trochu v obraze, lebo som mala možnosť vidieť video. Tam ste v druhej hlavnej úlohe úplne prekryli hlavnú predstaviteľku.

Mali sme dobrú režisérku a potom, ja som dobrý typ na hranie detských úloh. Rada sa hrám na decko… (smiech)

Kde sme vás ešte mali možnosť vidieť a kde vás ešte uvidíme?

Bola som v show Caso Cerrado na Telemundo, v reklame na Turtle Beach Headphones a budete ma môcť vidieť aj v hudobnom videu Davida Manuela “Gotta Crush On You”. Budem hrať aj v krátkom filme "Flashback".

Máte vysnívanú rolu?

Chcela by som hrať Christine vo "Phantome of the Opera" a čo sa týka televízie a filmu, najlepšie niečo dramatické, originálne, niečo, čo tu ešte nebolo.

A naopak, čo by ste nikdy nechceli hrať?

Neviem, nemám žiadne problémy, zahrám čokoľvek, záleží iba od okolností.

Čo si myslíte, ste typ „Popolušky“ alebo skôr „záporáka“?

Ja nie som a ani nechcem byť zaškatuľkovaná, môžem hrať princeznú a rovnako dobre aj diabla. Som veľmi ambiciózna a nebojím sa náročných rolí.

Ste stále v Los Angeles, žijete priamo v Hollywoode. Ako vyzerá váš týždeň?

Trávim dosť času sústavným prihlasovaním sa na castingy. Ak dostanete pozvanie, príprava je špeciálna, osobitá. Nemôžete používať dva či tri monológy na všetky castingy. Niektoré majú vlastné texty, iné sú improvizované na mieste. Musíte byť stále pripravená, psychicky aj fyzicky. Preto chodím do posilňovne, aby som mala aj fyzickú kondíciu. Často sa dozviem až večer, že ráno mám casting, takže sú to nervy. V LA musíte byť veľmi rezistentná na tlak. Raz týždenne spolumoderujem rockovú reláciu v rádiu “La Talk Live”, na čo sa tiež musím pripraviť. Robila som pár - ako my tu tomu hovoríme - komerčných záznamov, čo v preklade znamená hudobné videá, reklamy a televízne relácie a jeden krátkometrážny film, na tri ďalšie sa chystám. Mám svojho agenta, ktorý mi v tom pomáha.

Mnohí ľudia, keď si predstavia život v Hollywoode, vidia mesto plné celebrít, splnených snov... Aký je Hollywood reálne pre jeho bežného obyvateľa?

Je to tu ako všade inde, s tým rozdielom, že tu vás nič neprekvapí. Tu je všetko normálne, ľudia behajú v kostýmoch po bulvári, čokoľvek si oblečiete, nikto vás neposudzuje a ani neodsudzuje, sú tu ľudia z celého sveta, všetkých národností. Celebrity sú tu normálne, chodia po ulici a do obchodov, môžete ich hocikde stretnúť, neupútavajú na seba pozornosť.

Aké sú vaše herecké sny do budúcnosti? Nacvičujete si doma pred zrkadlom ďakovnú reč, ktorú prednesiete pri preberaní Oscara?

Mojím snom je hrať vo filmoch režírovaných ľuďmi ako sú Quentin Tarantino, Ron Howard, David Fincher, Guillermo del Toro, Martin Scorsese... Chcem vyhrať niekoľko Oscarov, Emmy, Tony a Gramnny a hrať s takými hercami ako sú Jared Leto, Edward Norton, Jesse Moss, Ramin Karimloo a ešte hrať Christine vo “The Phantom of the Opera 30th Anniversary in London”. Ďakovnú reč si necvičím pred zrkadlom, ale stále nad tým rozmýšľam, stále sa jej znenie v mojej hlave mení. Závisí to od toho, za akú rolu by som ho dostala. (smiech) Ale v každom prípade by som ďakovala mojej mamine ako prvej.

Nie je to teda také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo by ste odkázali svojim rovesníkom s podobnými ambíciami?

Je veľmi dôležité mať jasný cieľ a ísť za ním, veriť si, nikdy neprestať snívať a pracovať na tom. Ja ho mám a som presvedčená, že ho dosiahnem. Nikdy sa nevzdávam.