SLOVENČINA: Je zdieľanie izieb či postelí ešte stále zakázané?

Bratislava 19. marca (TASR) - Medzi slovami, nemilosrdne vykázanými za hranice spisovnosti, ktoré ľudia potajomky i verejne často používajú, nepochybne svieti sloveso „zdieľať“. Vyhlásený čechizmus, ktorý v našich aktuálnych slovníkoch jednoducho neexistuje. Nevedia sa však bez neho zaobísť informatici či ekonómovia, žije v mládežníckom slangu aj v náboženskej komunikácii. A očakáva sa, že na milosť ho vezmú aj jazykovedci v priebežne zostavovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka. Sloveso „zdieľať“ sa už nachádza v predbežnom heslári slovníka a jeho „rehabilitácia“ by sa údajne mala týkať minimálne informačných technológií, kde by bolo hodnotené ako odborný termín.


Bohemizmus „zdieľať“ odvodený z českého „sdílet“ sa používa vo význame mať niečo spoločné. Ak je spoločný názor, dá sa to preložiť aj výrazom „súhlasiť“, ak sú spoločné dáta, môže sa použiť slovo „sprístupniť“ atď. Možností správneho slovenského prekladu je podľa kontextu veľa: deliť sa o niečo, robiť niečo spoločne, vymieňať si, šíriť, zverejniť, spoločne používať...

Napriek tomu sa „zdieľanie“ aj v slovenčine hlási o slovo, pričom siahajú po ňom najmä prekladatelia z angličtiny, ktorým vyhovuje jeho stručnosť a mnohovýznamovosť, takže ho uprednostňujú pred namáhavým preštylizovávaním celej výpovede. Týka sa to predovšetkým zaužívaných výrazov, ako napr. zdieľaná ekonomika (shared economy) alebo zdieľané služby (shared services), ktoré by inak museli preformulovať do viacslovných pojmov ekonomika spoločného využívania zdrojov alebo spoločne využívané služby.

Okrem odbornej sféry sa s obľubou „zdieľa“, alebo dokonca „šéruje“ v mládežníckom slangu. Ten, samozrejme, nepatrí do spisovnej vrstvy jazyka, ale málokto povie, že sa na Facebooku delí o svoje fotky alebo sprístupňuje svoje videá. Okrem toho sa zdieľajú izby, postele, autá a všemožné veci dennej potreby. Tie síce stačí po slovensky označiť za spoločné alebo nejako vyjadriť spoločné používanie (bývame spolu, spíme v jednej posteli, požičiavame si auto atď.), ale ekonómia vyjadrovania často láka zvoliť jednoslovný výraz.

Treťou oblasťou častého výskytu „zdieľania“ je náboženská komunikácia, kde je zdieľanie najmä zvratné. „Zdieľať sa“ znamená v intímnej atmosfére modlitby či duchovného rozhovoru odkrývať svoje duchovné zážitky, skúsenosti, poznatky, úvahy. Súčasťou náboženských stretnutí alebo života v náboženských komunitách býva „duchovné zdieľanie“, pri ktorom sa napr. spoločne uvažuje o úryvku zo Svätého písma. Je pomerne ťažko predstaviteľné, že by sa títo používatelia dali presvedčiť na výrazy ako duchovná debata, dôverný duchovný rozhovor, zdôverovanie sa.

V očakávaní oficiálneho prehodnotenia spisovnosti slova „zdieľať“ možno teda tento výraz uplatňovať minimálne v odbornej sfére počítačov či ekonómie. V ostatných prípadoch bude prejavom lásky k slovenčine, ak sa pokúsime nájsť vhodnú spisovnú štylizáciu, ktorá je často aj krajšia a výstižnejšia. Avšak keďže práve spontánne jazykové zvyklosti bežných Slovákov sú to, o čo sa v konečnom dôsledku opiera kodifikácia, možno očakávať, že čím viac sa bude „zdieľanie“ pliesť do bežnej reči, tým pravdepodobnejšie dostane aj odobrenie zhora. Keď ho napr. novinári a iní publicisti vyhodnotia ako najvýstižnejšie a nenahraditeľné ešte pred kodifikáciou, stanú sa jej spolutvorcami.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR