SLOVENČINA: Je to až tak zlé, alebo je to až také zlé

Bratislava 24. mája - „Nie je to až tak zlé,“ spieva Marián Čekovský v piesni Myslím, že môže byť, a už za to asi utŕžil dosť kritiky od jazykovo citlivých poslucháčov za túto nápadnú chybu. Naozaj je tak nápadná – alebo taká nápadná?


Zámená tak a taký sú obe ukazovacie, pričom v spojení s nejakou vlastnosťou vyjadrujú jej mieru, stupeň. Každý pochopí, že ak je zrelá žena stále „taká pekná“, miera jej krásy je chvályhodná. A ak sa premiér zachoval „tak podlo“, zachoval sa asi veľmi podlo. Môžeme to dokonca citovo podfarbiť a povedať „tááák podlo“. K tomu mimika, gesto, kontext – to všetko ukazovacie zámená potrebujú, aby boli zrozumiteľné presne.

Platí pravidlo, že zámeno taký sa používa v spojení s prídavnými menami (a podstatnými menami) a zámeno tak v spojení s príslovkami (a slovesami). Zámeno taký je ohybné a skloňujeme ho ako prídavné meno, zámeno tak je neohybné.

Je teda nesprávne používať pri prídavných menách (a slovách v tvare prídavných mien, napr. slovesných trpných príčastiach) neohybné zámeno tak: tento album bude musieť byť minimálne tak dobrý ako ten prvý; ich výkon nebol až tak zlý, lebo zvalili celkom 2476 kolov; vytvorí si vo vlastnej fantázii tak dokonalý obraz, že zakrátko tomu sám uverí; so spracovaním Cullinanu otáľal, lebo tak veľký kameň sa nedal brúsiť ako jeden kus atď. Vo všetkých týchto prípadoch malo figurovať zámeno taký: taký dobrý, taký zlý, taký dokonalý, taký veľký.

V spojení s príslovkami (spôsobu) sa nám nesprávne zámeno taký nenatíska, takže v týchto prípadoch sa stretávame so správnym ukazovaním miery pomocou zámena tak: ani predstavitelia režimu nemali odvahu tak veľmi prehnať lož; prezident nepokračuje v pracovných výjazdoch tak intenzívne ako pred prvým kolom volieb; špičkoví reprezentanti aliancie išli dokonca tak ďaleko, že porovnávali Mečiara s Miloševičom.

V spojeniach zámena taký s prídavným menom sa niekedy miera vlastnosti zdôrazní aj priamou prítomnosťou príslovky: taký veľmi unavený; taký strašne starý. V týchto prípadoch sa teda ukazovacie zámeno vzťahuje na vlastnosť vyjadrenú prídavným menom a aj samo ostáva ohybné. Čiže napriek bezprostrednej prítomnosti príslovky nie je správne použiť zámeno tak: tak veľmi unavený; tak strašne starý.

Je teda zrejmé, že aj v refréne Čekovského piesne malo byť „nie je to až také zlé“. Čo by, samozrejme, nesedelo do melódie. Príklad však môžeme nájsť aj v našej dávnej ľudovej slovesnosti: „Ej javor, javor zelený, čo si tak smutný v jeseni?“.