|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. júla 2015
Slovákom sa sťahovať nechce, svoje bývanie menia zriedkavo
Väčšina populácie rieši otázku bývania ...
Zdieľať
Jeden či dvakrát sa sťahovalo alebo svoje bývanie prestavovalo 46 percent opýtaných Slovákov, pričom najviac sa sťahovali vysokoškolsky vzdelaní ľudia.BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) - Väčšina populácie rieši otázku bývania maximálne raz či dvakrát v živote, a to zvyčajne v čase, keď sa osamostatňujú alebo si zakladajú rodinu.
Slováci sa sťahujú málo
Vyplynulo to z prieskumu, ktorý pre Prvú stavebnú sporiteľňu uskutočnila Agentúra sociálnych analýz. Pri otázke, koľkokrát v doterajšom živote ste vy alebo vaša rodina riešili otázku bývania, 30 percent všetkých respondentov vo veku od 18 do 65 rokov, ktorí sa zapojili do prieskumu, uviedlo, že od detstva bývajú stále v tom istom.
Jeden či dvakrát sa sťahovalo alebo svoje bývanie prestavovalo 46 percent opýtaných Slovákov. Viac ako dvakrát sa sťahovalo iba 19 percent opýtaných. Frekvencia sťahovania či iných zásadných zmien v bývaní narastá priamo úmerne s veľkosťou sídla. Najvyššie percento respondentov, ktorí uviedli, že menili svoje bývanie viac ako dvakrát pochádza zo sídiel nad 100-tisíc obyvateľov.
Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa sťahujú častejšie
Pomerne citeľné rozdiely je možné pozorovať aj pri porovnaní výsledkov v jednotlivých regiónoch. Najmenej menia svoje bývanie obyvatelia Žilinského kraja, kde 38 percent ľudí od detstva býva v tom istom dome alebo byte. Najviac sa sťahujú a prestavujú svoje byty ľudia v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde sa aspoň raz sťahovalo vyše 70 percent ľudí.
Frekvencia sťahovania narastá aj v súvislosti so vzdelaním. Zatiaľ čo spomedzi respondentov so základným vzdelaním sa nikdy nesťahovalo 44,2 percent ľudí, medzi vysokoškolsky vzdelanými bolo takých 13,5 percent. Aspoň raz v živote sa sťahovalo takmer 80 percent vysokoškolákov.
Až 27 percent z nich sa sťahovalo viac ako dvakrát. Prieskum pre Prvú stavebnú sporiteľňu uskutočnila v lete minulého roka Agentúra sociálnych analýz. Išlo o reprezentatívnu vzorku 1200 respondentov vo veku od 18 do 65 rokov. Formu výskumu tvorili osobné rozhovory.
Slováci sa sťahujú málo
Vyplynulo to z prieskumu, ktorý pre Prvú stavebnú sporiteľňu uskutočnila Agentúra sociálnych analýz. Pri otázke, koľkokrát v doterajšom živote ste vy alebo vaša rodina riešili otázku bývania, 30 percent všetkých respondentov vo veku od 18 do 65 rokov, ktorí sa zapojili do prieskumu, uviedlo, že od detstva bývajú stále v tom istom.
Jeden či dvakrát sa sťahovalo alebo svoje bývanie prestavovalo 46 percent opýtaných Slovákov. Viac ako dvakrát sa sťahovalo iba 19 percent opýtaných. Frekvencia sťahovania či iných zásadných zmien v bývaní narastá priamo úmerne s veľkosťou sídla. Najvyššie percento respondentov, ktorí uviedli, že menili svoje bývanie viac ako dvakrát pochádza zo sídiel nad 100-tisíc obyvateľov.
Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa sťahujú častejšie
Pomerne citeľné rozdiely je možné pozorovať aj pri porovnaní výsledkov v jednotlivých regiónoch. Najmenej menia svoje bývanie obyvatelia Žilinského kraja, kde 38 percent ľudí od detstva býva v tom istom dome alebo byte. Najviac sa sťahujú a prestavujú svoje byty ľudia v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde sa aspoň raz sťahovalo vyše 70 percent ľudí.
Frekvencia sťahovania narastá aj v súvislosti so vzdelaním. Zatiaľ čo spomedzi respondentov so základným vzdelaním sa nikdy nesťahovalo 44,2 percent ľudí, medzi vysokoškolsky vzdelanými bolo takých 13,5 percent. Aspoň raz v živote sa sťahovalo takmer 80 percent vysokoškolákov.
Až 27 percent z nich sa sťahovalo viac ako dvakrát. Prieskum pre Prvú stavebnú sporiteľňu uskutočnila v lete minulého roka Agentúra sociálnych analýz. Išlo o reprezentatívnu vzorku 1200 respondentov vo veku od 18 do 65 rokov. Formu výskumu tvorili osobné rozhovory.