Slovákom chýba čo len jeden regulárny kanál

PEKING 22. augusta (WEBNOVINY) - Vďaka svojej vlajkovej lodi - štvorkajaku neodchádza slovenská rýchlostná kanoistika ani z olympijských hier v Pekingu bez medaily. Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Tarr vybojovali prvé olympijské striebro pre rýchlostných kanoistov zo Slovenska po dvoch bronzoch Slavomíra Kňazovického v C1 v Atlante 1996 a K4 v Aténach 2004. Potvrdili tak dlhoročnú príslušnosť k svetovej špičke. Reprezentačný tréner Pavel Blaho mal zo zisku medaily samozrejme radosť, ale priznal, že v Pekingu v posledných dňoch aj trpel. "Ešte pred rokom sme mali tri špičkové lode, v Pekingu nám však vybuchli dievčatá z K2 i kanoista Marián Ostrčil. Zachraňoval nás iba štvorkajak. Zaplať Pán Boh, že to urobili. Ostatní si musia z nich zobrať príklad, ak sa chcú k ich výkonnosti priblížiť. Sú to veľkí profesionáli," uviedol po skončení finále na tisícmetrových tratiach Pavel Blaho. Kajakárky Ivana Kmeťová s Martinou Kohlovou i kanoista Marián Ostrčil za najlepšími vo vodách areálu v Šun-ji zaostali, svoje účinkovanie skončili v semifinále, aj keď ich očakávania boli vyššie. V Ostrčilovom prípade sa napokon až tak neosvedčila príprava v Maďarsku, aj keď je pravdou, že potrebuje sparingpartnera, ktorého na Slovensku nemá. Forma Kmeťovej s Kohlovou zasa kulminovala v nesprávny čas. "Nebudem ich teraz kritizovať, skôr od nich čakám analýzu, nech sa sami zhodnotia. Počas roka som mal možnosť im povedať, že niektoré veci si predstavujem inak. Ťažko sa to hovorí, keď si pretekári myslia, že sú v tomto doma. Všetci mohli vidieť, že ak niekto zaváha, okamžite ide dole vodou," hovoril otvorene Pavel Blaho, podľa ktorého mali najlepší vytvorené výborné podmienky na prípravu a dostali všetko, čo potrebovali. Na olympijských hrách sa súťažilo v modernom areáli v Šun-ji. Úspech Slovákov je trochu aj zázrakom, keďže pod Tatrami chýba regulárna dráha pre rýchlostnú kanoistiku. Kilometer nemajú slovenskí rýchlostní kanoisti ani poriadne kde trénovať. V Komárne ho síce majú vyznačený, ale nie je to priama dráha. Už dlhší čas sa rozpráva o výstavbe kanála v Bratislave, zatiaľ sa v tejto otázke veľa neurobilo. "Určite chýbajúcou dráhou veľmi trpíme. Hovorí sa o miliardách pre hokejovú halu, my potrebujeme oveľa menej. Nepotrebujeme desiatky miliónov, dráha je v podstate aj vykopaná, stačí k nej dotiahnuť elektrinu, urobiť prístupovú cestu. Nám stačia skromné podmienky, Slovensku sa to môže stonásobne vrátiť rovnako ako v prípade vodného slalomu," tvrdí reprezentačný kouč, ktorý si aj uvedomuje, že za najlepšími rýchlostnými kanoistami je na Slovensku veľká priepasť. Juniorskí reprezentanti sa vo svete nepresadzujú, medaily z vrcholných podujatí nenosia. Aj preto sa prípadné nové zloženie štvorkajaku či väčšia domáca konkurencia veľmi nečrtá. "Len veľmi ťažko by sme našli takýchto štyroch výnimočných kajakárov. Riči je ideálny strop, má cit pre rytmus, nebojí sa, vie súťažiť. Mišo je najskúsenejší, ako druhý člen lode jej dáva silu. Erik je rozvážny, je z nich najlepší individualista a všetkých na tréningoch motivuje. Juraj vie súťažiť, zdedil tieto gény po svojom otcovi. Bielorusi sú na tom úplne inak. Idú dopredu a majú kopec špičkových pretekárov. Kedysi bola kanoistická základňa u nás v Bratislave, dnes živorí, čiastočne ju nahrádza Komárno. Potrebujeme zlepšiť mládežnícku základňu, bez dráhy to však pôjde veľmi ťažko," dodal Pavel Blaho. SITA