Slováci zistili, ako sa rastliny adaptujú pri rádioaktivite

NITRA 2. júna (WEBNOVINY) - Slovenskí vedci prišli na to, ako sa adaptujú rastliny v rádioaktívnom prostredí. Výsledky ich výskumu v oblasti ukrajinského Černobyľu publikovali renomované zahraničné odborné médiá. Podľa nich sa získané poznatky budú dať raz využiť napríklad aj na pestovanie rastlín vo vesmíre. "Keď raz budú chcieť ísť ľudia na Mars, budú si tam musieť pestovať nejaké rastliny. Mars má riedku atmosféru, preto je tam zvýšená radiácia z kozmu. Rastliny budú musieť byť odolné a to je presne to, čo sme skúmali," povedal pre agentúru SITA vedúci výskumného tímu Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre.


Výsledky výskumu tiež ukázali, že ak by boli ľudia po prípadnej nukleárnej katastrofe odkázaní na konzumáciu kontaminovaných plodín, nič by sa im nestalo. Vedci vytvorili v černobyľskej oblasti dve políčka - jedno päť kilometrov a druhé sto kilometrov od jadrovej elektrárne. Zasadili do nich sóju a ľan s cieľom sledovať ich až po štvrtú generáciu. Zistili, že v ich semenách sa rozdielne akumulujú proteíny. Na základe ich identifikácie potom navrhli pracovný model pre adaptáciu rastlín na podmienky rádioaktívneho prostredia. Rastliny absorbujú z pôdy asi desať percent rádioaktivity. "Čo je veľmi zaujímavé, semená už rádioaktívne neboli. Rastlina má protekčný mechanizmus, pomocou ktorého si ochraňuje svoje ďalšie generácie," skonštatoval Hajduch. Je to vôbec prvý výskum, ktorý odhaľuje molekulárnu podstatu toho, čo sa deje vo vnútri buniek rastlín počas procesu prispôsobovania sa.

Výsledky výskumu publikoval časopis Americkej chemickej spoločnosti Journal of Proteome Research. Spoločnosť zaradila článok do svojho informačného balíčka "press pack", ktorý posiela zhruba dvom tisíckam novinárov na celom svete. Následne sa o Hajduchovu výskumnú skupinu zaujímali mnohé americké médiá, okrem iných Discovery Channel, časopisy New Scientist, Science, Wired Science, ale aj médiá v Japonsku či Izraeli.

Partnerom projektu je tím Namika Rashydova z Ústavu bunkovej biológie a genetického inžinierstva Ukrajinskej akadémie vied, financie sa podarilo získať zo siedmeho Rámcového programu Európskej únie. Projekt sa začal v roku 2007 a potrvá do roku 2011.

SITA