Slováci žijú kratšie, môže za to neefektívne zdravotníctvo

BRATISLAVA 13. decembra (WEBNOVINY) - Slovenské zdravotníctvo dosahuje takmer najhoršie výsledky spomedzi vyspelých krajín. Kým do roku 2003 jeho efektívnosť stagnovala okolo priemeru OECD, nasledujúce roky sa začala prepadávať.


Situácia sa zhoršovala najmä v období rokov 2004 až 2007 a odvtedy sa drží približne na rovnakej úrovni. Vyplýva to z analýzy efektívnosti slovenského zdravotníctva, ktorú zrealizoval Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.

"Pokles efektívnosti bol spôsobený predovšetkým nárastom reálnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa na rozdiel od napríklad Českej republiky neodrazil v zlepšených výsledkoch,“ konštatujú autori analýzy, ktorí zároveň udávajú, že dôvodom mohli byť aj niektoré vládne politiky v období 2003 až 2005.


Slováci žijú kratšie

V dôsledku neefektívnosti zdravotníctva sa tak Slováci dožívajú o tri roky menej ako Česi, za priemerom OECD zaostávame o dva roky. Horšie sú na tom už len Spojené štáty americké, ktoré oproti priemeru vyspelých krajín strácajú tri roky života. Naopak, najlepšie je na tom podľa analýzy Japonsko.

Napriek tomu, že výdavky na zdravotníctvo na Slovensku rástli porovnateľne rýchlo ako v Južnej Kórei, efektívnosť v týchto krajinách išla rozdielnym smerom. Kým Južná Kórea tú svoju znásobila, Slovensko si výrazne pohoršilo, a to až tak, že v rokoch 1997 až 2010 zaznamenalo najvýraznejší prepad spomedzi všetkých sledovaných krajín.

"Najväčšie zdroje neefektívnosti slovenského zdravotníctva sa podľa nášho názoru dajú hľadať u zdravotných poisťovní, v nemocniciach a v liekoch,“ konštatuje IFP. Negatívnu úlohu mohli podľa analytikov zohrať vyššie upravené náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), vysoké zisky súkromných poisťovní, ako aj vysoké výdavky na lieky, značný podiel hotovostných doplatkov pacientov či zlá manažérska a medicínska situácia v nemocniciach.


Štátna zdravotka pracuje menej efektívne

Autori sa zaoberali najmä zdravotnými poisťovňami, nakoľko o nemocniciach i liekoch mali mať len obmedzené údaje.

"V oblasti zdravotného poistenia sme mali k dispozícii detailné individuálne údaje a systém má podľa nás výrazné rezervy v efektívnosti," konštatujú autori.

Podľa ich záverov má VšZP vyššie náklady na liečbu pacientov ako dve súkromné poisťovne, pričom tieto rozdiely nie sú spôsobné iba chorobnosťou pacientov, ale aj kvalitou a množstvom uhrádzanej starostlivosti či nákladovej efektívnosti.

"Otvorenou otázkou zostáva z medzinárodného pohľadu vysoký zisk súkromných zdravotných poisťovní. V uplynulých piatich rokoch dosiahol v priemere 10,4 percenta výnosov, oproti napríklad 0,8 percenta v Holandsku," uvádza IFP.


Poisťovne dosahujú priveľký zisk

Inštitút pritom poukazuje na to, že poisťovne sú schopné získavať príjmy nad rámec zisku, takzvané ekonomické renty, a to z nepresného prerozdeľovania poistného.

Takto podľa ich odhadu v roku 2010 získala Dôvera 20,2 milióna eur a Union 9,6 milióna eur, pričom VšZP tak stratila ich súčet.

"Podstatnú časť z nami identifikovaných rent odstráni nová metodika prerozdeľovania poistného, ktorá platí od januára 2012,“ uvádza štúdia. Autori analýzy dospeli k záveru, že slovenské zdravotníctvo v prepade stagnuje a namiesto kozmetických úprav bude potrebovať zásadné zmeny.

Štúdia sledovala 34 krajín OECD od roku 1960 až do súčasnosti, pričom skúmanými oblasťami boli očakávaná dĺžka života, dojčenská úmrtnosť, spokojnosť so službami v zdravotníctve a odvrátiteľná úmrtnosť. Pri hodnotení efektívnosti brali do úvahy i výdavky na zdravotníctvo, spotrebu alkoholu, nerovnosť bohatstva a postsocialistickú minulosť krajiny.