Slováci v Sudáne učili deti aj učiteľov

BRATISLAVA 5. januára (WEBNOVINY) - Slovenskí učitelia pomohli zlepšiť vzdelávanie v sudánskom Mapuordite, kde pôsobili až do decembra. V súčasnosti sú už Jozef Žemla aj Andrea Hriňová doma, i keď sa učiteľ zotavuje z malárie. Hodnotenie projektu však ešte chvíľu potrvá, povedala pre agentúru SITA Hanka Maťová z eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Učitelia pre Južný Sudán je projekt, na ktorom eRko pracuje od septembra 2006. Financuje ho zo zdrojov Slovak Aid. V prípravnej fáze spolurealizátor projektu - občianske združenie Človek v ohrození - vyslalo do Mapuorditu dvoch humanitárnych pracovníkov, ktorých úlohou bolo postaviť ubytovanie pre slovenských učiteľov, vrátane sanity, solárneho systému a vlastnej studne. Po úspešnom ukončení prvej fázy pôsobia od augusta 2007 na strednej škole v Mapuordite dvaja slovenskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na dobu 18 mesiacov. Jozef Žemla a Andrea Hriňová zabezpečujú výučbu biológie, anglického jazyka, zemepisu a náboženstva. "V prístupe k učeniu sú študenti rovnakí kdekoľvek na svete – jedni patria medzi tých usilovnejších, iní menej. Ani tí mapuorditskí nie sú výnimkou,“ konštatuje Žemla. Slovenskí pedagógovia majú vždy jeden deň týždňa vyhradený na školenia pre miestnych pedagógov. Jozef Žemla venuje stredy náčuvom na hodinách svojich kolegov a následne individuálnym konzultáciám, počas ktorých im poskytuje profesionálne rady z hľadiska metodiky a didaktiky vyučovania, manažmentu vyučovacej hodiny, psychológie a obsahovej stránky vyučovacích hodín. Andrea Hriňová sa venuje pedagógom z centra pre ľudí chorých na malomocenstvo - Panamat. Panamat je malé centrum v osade Adidir na okraji Mapuorditu. Žijú v ňom ľudia, ktorých pre ochorenie vyhostili z vlastnej komunity a žijú v čiastočnej izolácii spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. V apríli 2006 na základe iniciatívy miestnej farnosti a dobrovoľníkov z mapuorditskej komunity otvorili neformálnu školu, ktorá slúži ako prípravka pred vstupom na základnú školu. V súčasnosti ju navštevuje 380 detí. Venuje sa im osem učiteľov - dobrovoľníkov z radov študentov strednej a základnej školy v Mapuordite. Škola má k dispozícii štyri triedy. Žena býva vo všeobecnosti v africkej kultúre zaznávaná a jej postavenie sa nevyrovná postaveniu muža. Zmeniť zmýšľanie v tejto oblasti má pomôcť ďalšia z aktivít, ktorú realizuje Hriňová so ženami z mapuorditskej komunity. Organizuje týždenné stretnutia s dvoma skupinkami, kde sa ich členky učia deliť o svoje názory, prezentovať svoje myšlienky a postoje, stimulovať svoju sebadôveru, no i vymieňať si praktické skúsenosti z domácnosti. Učia sa tiež jednoduchým ručným prácam, ako je pletenie a háčkovanie. Školský rok začína v Mapuordite v apríli a končí sa v decembri. Stredná škola v Mapuordite vznikla pred jedenástimi rokmi. Jej pedagogický zbor je však veľmi nestabilný a nedostatočne kvalifikovaný: osem z dvanástich učiteľov má iba stredoškolské vzdelanie, zvyšní štyria majú ukončenú aj vysokú školu. Okrem Hriňovej je členkou zboru iba jedna žena. Z 214 študentov v štyroch ročníkoch je iba sedem dievčat, niektoré z nich sú už matkami viacerých detí. Vek študentov sa pohybuje v rozmedzí 14 až 48 rokov. Takýto vekový rozptyl spôsobuje špecifická situácia v Južnom Sudáne: do januára 2005, kedy bol podpísaný mier medzi Severom a Juhom po vyše dvadsaťročnej občianskej vojny, bývalí vojaci opäť zasadli do školských lavíc s ambíciou dosiahnuť stredoškolské vzdelanie, keďže vedia, že iba prostredníctvom vzdelania sa dá zlepšiť život v ich krajine. V školskom rozvrhu tento rok pribudol nový predmet: arabský jazyk. V treťom ročníku to spôsobilo nevôľu študentov učiť sa jazyk používaný predovšetkým v severnej časti Sudánu, ktorá sa vyhrotila až do bojkotovania vyučovania. Tento postoj odzrkadľuje ešte stále pretrvávajúce napätie ako pozostatok dlhoročných nepokojov a krehkosť mieru. Južný Sudán je krajina, ktorá bola počas svojej histórie veľmi tvrdo skúšaná. Dvadsaťročná občianska vojna zničila väčšinu infraštruktúry a veľká časť populácie prišla o možnosť naučiť sa čítať, písať a počítať. Obdobie politickej nestability a vojnových nepokojov zredukovalo v Južnom Sudáne stupeň rozvoja na najnižší na svete. Priemerný vek obyvateľov je 42 rokov, štvrtina detí zomrie do päť rokov, iba pätina obyvateľstva má prístup k pitnej vode a iba desatina k zdravotnej starostlivosti. Gramotných je štvrtina dospelých a tretina mladých, len každé piate dieťa začína základnú školu a iba sedem percent všetkých učiteľov prešlo formálnym školením. SITA