Slováci v akcii - súhrn piatkových výsledkov a hlasov

PEKING 22. augusta (WEBNOVINY) - Sumár vystúpení a hlasov slovenských športovcov, ktorí sa v piatok 22. augusta predstavili na OH v Pekingu: ATLETIKA Muži - desaťboj, konečné poradie: 24. Slaven Dizdarevič (SR) 7021 (100 m: 11,16/-0,1 - diaľka: 702/+0,3 - guľa: 13,97 - výška: 196 - 400 m: 52,02 - 110 m prek.:15,61/-0,4 - disk: 39,86 - žrď: 400 - oštep: 43,58 - 1500 m: 4:51,42). Slaven Dizdarevič: "Bolo to zaujímavé od začiatku až do konca. Olympijský desaťboj mi chutil ako dobrý obed u babky. Dnes ma bolela noha oveľa viac ako včera, cítil som ju už hneď ráno na rozcvičke. Nemôžem povedať, že som s výkonom spokojný, veď osobák mám výrazne lepší, ale vzhľadom na to, že som ho absolvoval so zraneným chodidlom, som so sebou spokojný. Olympiáda je jedinečný športový zážitok. Už len atmosférou a množstvom ľudí v hľadisku bol tento desaťboj iný ako ostatné. Je tu plno emócii. Viem, že mám motiváciu do budúcnosti." Muži - 50 km chôdza, finále: 35. Miloš Bátovský 4:06:30, 47. Kazimír Verkin 4:21:26, Peter Korčok (všetci SR) nedokončil pre zranenie Miloš Bátovský: "Zo začiatku som sa necítil dobre, pobolievali ma obe holene. Musel som vydržať, kým bolesť ustúpi. Po dvanástich kilometroch to prešlo a ja som sa dobre rozchodil. Mal som to rozbehnuté rovnako ako v Aténach, tesne pod štyri hodiny a až do 40. kilometra to vyzeralo nádejne. V závere mi však došla energia a z očakávaného posunu dopredu nič nebolo. Som sklamaný, veľmi ma trápi, že som nedosiahol lepšie umiestnenie." Kazimír Verkin: "Na štadión som prišiel už polomŕtvy. Bozky na kameru som posielal z posledných síl, sotva som zodvihol ruky. Už som skutočne ani nevedel, ako kráčam. V cieli som si vyzul tenisky a nechal som ich na dráhe. Tak sa končí chodecká kariéra. Nemám už chuť opäť prežívať takéto muky. Chôdza je náročná športová disciplína, človeku berie zdravie, ktoré mu nik nikdy nevráti. Na tridsiatom šiestom kilometri som začal močiť krv a nevedel som, čo sa bude so mnou diať ďalej. Slabšie typy by to už asi RÝCHLOSTNÁ KANOISTIKA K4 - 1000 m, finále: 2. Slovensko (Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Tarr) 2:56,593 Richard Riszdorfer: "Keby sme zo seba nedali všetko a boli by sme strieborní, tak by nás to škrelo. Teraz nás teší aj striebro. V závere som si už myslel, že sa opäť vrátili staré časy a prehrali sme s Nemcami. Máme za sebou vydarený rok, v pretekoch sme predali to, čo je v nás. Išli sme svoje tempo. Bielorusi boli od nás ďalej, nemohli sme ich odkontrolovať, ako na tom sú. Išli skvele. Padol mi teraz obrovský balvan zo srdca, po pretekoch som vykríkol, akoby som získal zlato. Musím však teraz povedať, že žiaľbohu, ešte musíme ďalšie štyri roky čakať na víťazstvo." Michal Riszdorfer: "Išli sme perfektnú jazdu. Rovnako výborne však dnes išli aj Bielorusi. V polovici trate som cítil, že to ide super. Bielorusov sme veľmi nevnímali. Každý išiel za svoje. Na 750 m som videl, že sú kúsok pred nami. Skúšali sme zrýchľovať, ale predstihnúť sme ich nemohli. Sme napokon radi, že sme skončili druhí, lebo sa už na nás tlačili aj Nemci. V cieli sme boli trochu nahnevaní, že sme nedokázali vyhrať. Bielorusi však išli fantasticky, my sme vydali zo seba maximum." Erik Vlček: "V cieli som si myslel, že nás predstihli ešte aj Nemci. Mali lepšie rozbehnutú loď, videl som ich tretieho člena posádky predo mnou. Potom však Riči zbadal tabuľu a zakričal, že sme druhí. Odštartovali sme veľmi dobre, odrazili Maďarov a Nemcov. Boli to dobré pocity, v polovici trate som veril, že by to mohlo byť aj zlato. Potom som si všimol, že to Bielorusi nakopli, my sme pridali, ale dnes sme na nich nemali." Juraj Tarr: "Dúfal som v zisk medaily, je to skvelý pocit získať ju. Pred pár rokmi som prekonal ťažkú chorobu, toto striebro je pre mňa aj odmenou za to, že som zabojoval. Ak mám porovnať K4 z roku 2000, v ktorej som sedel a bol štvrtý, a terajšiu, tak môžem povedať, že máme v Pekingu viac skúseností. Vtedy sme ich nemali veľa. Navyše teraz sme na tom lepšie aj fyzicky." SITA