Slováci užívajú antibiotiká v nadmerných dávkach

BRATISLAVA 25. mája (WN/SITA) - Rezistencia, teda odolnosť voči antibiotikám na Slovensku je v porovnaní s okolitými krajinami niekoľkonásobne vyššia. Súvisí to predovšetkým s nevhodným predpisovaním antibiotík lekármi aj v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné. Vysoká spotreba antibiotík má neželaný vplyv nielen na imunitný systém pacienta, ale hlboko zasahuje aj do pokladnice ministerstva zdravotníctva. "Spotreba antibiotík je extrémne vysoká hlavne v okresoch východného Slovenska," povedal Jan Trupl z Oddelenia klinickej mikrobiológie Národného onkologického ústavu v Bratislave. Nebezpečenstvo vybudovanej rezistencie spočíva v tom, že komplikuje liečbu a zvyšuje zdravotné riziko. Najzraniteľnejšie sú pritom malé deti a starí ľudia, ktorých imunitné systémy sú najcitlivejšie.

Spotreba antibiotík na Slovensku je o štvrtinu vyššia ako v Českej republike. Iba osem percent z celkového množstva financií vynaložených na antibiotiká sa týkajú spotreby nemocničných zariadení. Podľa odhadov 50 až 60 percent všetkých antibiotík sa predpisuje úplne zbytočne. Antibiotikami sa na Slovensku lieči každé druhé dieťa, zatiaľ čo v susednej Českej republike je to každý štvrtý malý pacient.

Väčšinu, 60 až 80 percent všetkých antibiotík predpisujú lekári v ambulantnej praxi v súvislosti s infekciami dýchacích ciest. Znamená to, že ak dieťa dostane kašeľ alebo nádchu, lekári často volia liečbu antibiotikami. Väčšina infekcií dýchacích ciest je však vírusového pôvodu a pri takomto type ochorení antibiotiká neúčinkujú. Ich predpisovanie i užívanie teda nemá zmysel a poškodzuje samotného pacienta. Antibiotiká majú význam iba pri bakteriálnych ochoreniach. Dôvod, prečo sa užívajú v nadmernej miere je, že lekár musí rýchlo reagovať na zlý zdravotný stav pacienta. Radšej teda riskuje vznik rezistencie pri predpísaní nevhodného antibiotika v prípade vírusového ochorenia, akoby mal čakať na ďalšie prejavy ochorenia a riskoval tým zhoršenie zdravotného stavu pacienta.

Rozdiel v počte pacientov užívajúcich antibiotiká na Slovensku a v zahraničí súvisí aj s používaním testovacieho zariadenia na meranie C reaktívneho proteínu (CRP). Do prístroja sa aplikuje kvapka krvi pacienta a ten následne vygeneruje, či je bakteriálny nález pozitívny alebo negatívny. V prvom prípade nasadí lekár liečbu antibiotikami. Vyšetrenie je ambulantné, pacient si ho hradí v plnej výške, čo je asi 110 slovenských korún. Test nie je zdravotnými poisťovňami hradený ani v ČR, ale tam prístroj na meranie CRP používa oveľa viac lekárov. Jeho zakúpenie sa odhaduje na 51-tisíc korún. V súčasnosti ním na Slovensku disponuje asi tridsať z 1 200 pediatrických ordinácií.

Časté užívanie antibiotík potláča činnosť imunitného systému, čo spôsobuje rezistenciu baktérii voči antibiotikám, ktoré potom pri závažnej bakteriálnej infekcie neúčinkujú. Antibiotiká nepôsobia len v mieste zápalu, ale ničia aj takzvané dobré baktérie v čreve, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý tráviaci proces.

FOTO:SITA