|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. októbra 2015
Slováci sú ochotní triediť odpad, nie vždy však na to majú možnosť
Koše na triedenie odpadu (ilustračné foto)
Zdieľať
Koše na triedenie odpadu (ilustračné foto) Foto: TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) – Hoci sa slovenské domácnosti hrdo hlásia k triedeniu odpadu, pri pohľade na faktické čísla v praxi sa dobré úmysly strácajú. Na dnešnej tlačovej konferencii, ktorá sa týkala ochoty i možností Slovákov triediť odpad, na to upozornil výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) Miroslav Jurkovič.Upozornil na to, že v roku 2014 vyprodukoval každý obyvateľ SR v priemere takmer 323 kilogramov komunálneho odpadu. "V prípade vytriedeného odpadu je to ale iba približne 26 kilogramov. Pre porovnanie, v Českej republike jeden obyvateľ v priemere vytriedi až 40 kilogramov odpadu ročne," uviedol Jurkovič. "Najviac sa triedi sklo, ktorého každý obyvateľ SR vytriedi za rok približne 12 kilogramov, plastov a papiera vytriedime v objeme sedem kilogramov ročne na obyvateľa," informoval.
Podľa septembrového prieskumu agentúry FOCUS chuť Slovákom triediť odpad nechýba. "Deväť z desiatich respondentov si uvedomuje, že triediť odpad je dôležité," priblížil riaditeľ agentúry Martin Slosiarik. Potrebu triediť deklarujú najmä ľudia s vyšším vzdelaním. "Kým pätina respondentov so základným vzdelaním tvrdila, že triediť odpad nie je dôležité, rovnaký negatívny názor mali iba štyri percentá vysokoškolákov," priblížil Slosiarik. Najväčšiu ochotu triediť odpad vyjadrovali ľudia v Žilinskom a Trnavskom kraji, najmenej v Košickom a Bratislavskom kraji.
Slosiarik upozorňuje aj na fakt, že ľudia odpovedajú na základe vedomia, že "by sa mal triediť odpad". Poukazuje preto aj na objektívne i subjektívne bariéry, ktoré uviedli respondenti v ankete. "Objektívnymi ťažkosťami je napríklad nedostatok nádob a kontajnerov pre separovaný dopad, ľudia sa sťažujú tiež na to, že pri bioodpade či nápojových kartónoch nevedia o tom, že je ich možné separovať," uviedol.
Generálny riaditeľ sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Dušan Jurík vidí riešenie súčasného stavu v novom zákone o odpadoch. "Ak v súčasnosti končí približne 70 percent odpadu na skládkach, opatreniami, ktoré zavádza zákon, by sme tento pomer chceli zmeniť tak, aby v roku 2020 tvoril 70 percent recyklovateľný odpad," uviedol Jurík.
V súvislosti s ustanoveniami nového zákona, ktorý bude platiť od 1. januára 2016, pripomenul rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Ako spresnil, odpadanú doterajšie limity pre výrobcov a tí budú zodpovední za určitý druh triedeného odpadu v takom objeme, v akom ho vyzbierajú obyvatelia. "To znamená, budú musieť poskytnúť toľko nádob a kontajnerov pre tento triedený odpad, koľko ich budú ľudia potrebovať, takisto sa budú zvyšovať aj kapacity určené pre jednotlivý druh triedeného odpadu. Napríklad v prípade plastov v roku 2017 musia výrobcovia poskytnúť nádoby a kontajnery v objeme 120 litrov, v roku 2020 až 800 litrov," uviedol Jurík.
Ďalším zjednodušením pre verejnosť bude jednotné farebné označenie nádob na triedený odpad. Väčší dôraz sa podľa zástupcu envirorezoru bude klásť aj na osvetu a informovanosť o dôležitosti a výhodách triedenia odpadu. „Čím viac budú ľudia triediť odpad, o ktorý sa musia postarať výrobcovia, tým menej budú platiť za zmiešaný, komunálny odpad,“ vysvetlil.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR