Slováci sú naučení žiť so šelmami, škody sú pod priemerom EÚ

Banská Bystrica 13. októbra (TASR) – Kým nórsky vidiek má v súčasnosti veľmi negatívny postoj k veľkým šelmám ako medveď, vlk a rys, ktoré sa naň vrátili a jeho tradičný život už na ich prítomnosť nebol naučený, Slováci sú s nimi zvyknutí žiť. Konštatoval to Slavomír Finďo, predseda Spoločnosti pre karpatskú zver (Carpathian Wildlife Society), ktorá dnes v Banskej Bystrici zorganizovala seminár. Spoločne s nórskymi partnermi si na ňom vymieňali skúsenosti.


Ako Finďo pre TASR uviedol, počet veľkých šeliem sa u nás na rozdiel od minulosti zvýšil, a to najmä vďaka tomu, že máme oveľa viac voľne žijúcich jeleňov, srnčej zveri či diviakov, ktoré sú potravou veľkých šeliem. Škody spôsobené vlkmi na ovciach rastú, ročne ich zabijú okolo 350 kusov, naopak, pri medveďoch klesajú. Pri nich stúpajú hlavne škody na včelstvách či obilných poliach.

"Tieto materiálne škody na Slovensku, ktoré zasahujú predovšetkým lokálnych farmárov, sú však v porovnaní s európskym priemerom oveľa nižšie," povedal Finďo s tým, že šelmy sú aj u nás problémom, ale len čiastočným, z hľadiska materiálnych škôd nie takým enormným.

Podľa neho problém na Slovensku nie je ani tak medzi ľuďmi a šelmami ako medzi ochranármi a poľovníkmi, teda dvoma skupinami, ktoré majú opačné názory na starostlivosť o veľké šelmy.

"Upozornili na to nórski sociológovia na základe výskumu. U nás sa dostávajú do konfliktu dve skupiny ľudí, ktorí bez ohľadu na to, či sú u nás šelmy problémom alebo nie, bojujú proti sebe a často neadekvátnym spôsobom," zdôraznil Finďo. Podľa neho si obe skupiny musia sadnúť za stôl, ustúpiť z emotívnej úrovne a dohodnúť sa, ako to bude ďalej so šelmami.

Ako tiež poznamenal, začiatkom 20. storočia bol medveď u nás na vyhynutie, na našom území ich bolo 30-40 kusov. Od 1932 dostal ochranu a odvtedy sa jeho počet zvyšuje. Posledných 25 rokov ich však údajne výraznejšie nepribúda. Medvede si akurát tak rozšírili svoje teritórium. Jadrom ich výskytu sú stredoslovenské pohoria - Poľana, Tatry a Fatry.

Vlk a rys boli veľmi ohrozené do roku 1975. Pri ich zabíjaní sa používali drastické metódy, ako sú vyberanie mláďat z brlohov, jedy či pasce. Od uvedeného roku sú chránené. Najviac ich je na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji, v pohraničnej oblasti s Poľskom.

Ako Finďo zhodnotil, aj keď jedna skupina chce šelmy skôr chrániť a druhá viac loviť, pripravujú sa plány starostlivosti o medveďa, vlka a rysa z dielne Štátnej ochrany prírody SR a ministerstva životného prostredia, s ktorými by mali byť spokojné obe názorové platformy. K tomu mal prispieť i dnešný seminár.

Finďo tiež upozornil, že od konca roka 2014 existuje zásahový tím, a teda horúca linka pre obce a mestá, kde sa nečakane vyskytnú medvede v blízkosti obydlia ľudí. Tím vycestuje na miesto, kde sa šelma vyskytla a rozhodne, čo ďalej.

"Treba si uvedomiť, že ak sa medveď, najmä menšie dospievajúce jedince, dostanú blízko domov, môže to byť aj preto, že ho z teritória vytlačili veľké samce v rámci sociálnych konfliktov v medvedej populácii. Idú tiež za potravou, keďže v lese nemajú dostatok bukvíc a žaluďov, ale v ovocných sadoch je teraz veľa jabĺk, hrušiek a sliviek," dodal Finďo.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR