|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. apríla 2009
Slováci si osvojujú európsku identitu
Krátko po vstupe do Európskej únie v júni 2004 sa zhruba polovica občanov Slovenska cítila byť výlučne občanmi Slovenska, za necelých päť rokov členstva sa podiel tých, ktorí sa často, alebo ...
Zdieľať
BRATISLAVA 26. apríla (WEBNOVINY) - Krátko po vstupe do Európskej únie v júni 2004 sa zhruba polovica občanov Slovenska cítila byť výlučne občanmi Slovenska, za necelých päť rokov členstva sa podiel tých, ktorí sa často, alebo aspoň niekedy cítia byť občanmi únie zvýšil zo 46 na 58 percent. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou Focus. Zisťovali názory slovenskej verejnosti o vnímaní Európskej únie, miere informovanosti, informačných predstavách a potrebách občanov, zdrojoch informácií a ďalších otázkach spojených s členstvom Slovenska v únii. Výskum sa uskutočnil v marci na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie Slovenska. Agentúru SITA o tom informovala Lucia Žiláková zo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Výskum ukázal, že z hľadiska miery informovanosti majú Slováci viac pocit nedostatku informácií ako dostatočnej informovanosti. Mnohí neinformovaní však o informácie súvisiace s rôznymi aspektmi EÚ a členstva Slovenska v únii nemajú záujem. Podobne, ako v prípade všeobecných politických informácií, aj pre témy súvisiace s Európskou úniou je najčastejším zdrojom informácií televízne spravodajstvo - takmer dve pätiny respondentov ho uviedli ako častý zdroj informácií o týchto témach a viac ako polovica ako občasný. Ďalšie mediálne zdroje nasledujú až s istým odstupom - nasleduje tlač, rozhlas a televízna publicistika. Neformálne osobné zdroje informácií sú menej časté – európske témy nie sú asi bežným predmetom rozhovorov s príbuznými či kolegami. V celoslovenskom priemere dospelej populácie nehrá dôležitú úlohu ani internet, je však veľmi dynamickým médiom a vo vekových skupinách do 34 rokov len o niečo menej ako polovica respondentov hovorí, že ho v tejto súvislosti nikdy nepoužíva.
Zaujímavým postrehom z prieskumu je fakt, že až 80 percent občanov si myslí, že by informácie o únii mali byť súčasťou osnov na stredných školách a 56 percent občanov by rado videlo tieto informácie aj v osnovách základných škôl. Vysoko pozitívne sa Slováci vyjadrili aj k možnosti vysielania diskusných relácií o európskych témach vo verejnoprávnej televízií - takmer tri štvrtiny občanov túto myšlienku podporujú. Medzi témami, o ktorých by ľudia chceli vedieť viac, sú najmä výhody a nevýhody plynúce z členstva v únii. Druhou a treťou najžiadanejšou témou sú ekonomika a sociálne otázky, čo kopíruje aj dlhodobé rebríčky najzávažnejších problémov. Ďalšia často uvádzaná téma súvisí s prácou europoslancov - verejnosť chce vedieť viac o účinkovaní slovenských poslancov v Európskom parlamente. Táto téma pravdepodobne viac vystúpila do popredia aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do EP. V marci, čiže zhruba tri mesiace pred konaním volieb do EP, takmer štvrtina oprávnených voličov uvádzala, že sa na týchto voľbách určite zúčastní; 18 percent uviedlo, že sa určite nezúčastní.
SITA
Výskum ukázal, že z hľadiska miery informovanosti majú Slováci viac pocit nedostatku informácií ako dostatočnej informovanosti. Mnohí neinformovaní však o informácie súvisiace s rôznymi aspektmi EÚ a členstva Slovenska v únii nemajú záujem. Podobne, ako v prípade všeobecných politických informácií, aj pre témy súvisiace s Európskou úniou je najčastejším zdrojom informácií televízne spravodajstvo - takmer dve pätiny respondentov ho uviedli ako častý zdroj informácií o týchto témach a viac ako polovica ako občasný. Ďalšie mediálne zdroje nasledujú až s istým odstupom - nasleduje tlač, rozhlas a televízna publicistika. Neformálne osobné zdroje informácií sú menej časté – európske témy nie sú asi bežným predmetom rozhovorov s príbuznými či kolegami. V celoslovenskom priemere dospelej populácie nehrá dôležitú úlohu ani internet, je však veľmi dynamickým médiom a vo vekových skupinách do 34 rokov len o niečo menej ako polovica respondentov hovorí, že ho v tejto súvislosti nikdy nepoužíva.
Zaujímavým postrehom z prieskumu je fakt, že až 80 percent občanov si myslí, že by informácie o únii mali byť súčasťou osnov na stredných školách a 56 percent občanov by rado videlo tieto informácie aj v osnovách základných škôl. Vysoko pozitívne sa Slováci vyjadrili aj k možnosti vysielania diskusných relácií o európskych témach vo verejnoprávnej televízií - takmer tri štvrtiny občanov túto myšlienku podporujú. Medzi témami, o ktorých by ľudia chceli vedieť viac, sú najmä výhody a nevýhody plynúce z členstva v únii. Druhou a treťou najžiadanejšou témou sú ekonomika a sociálne otázky, čo kopíruje aj dlhodobé rebríčky najzávažnejších problémov. Ďalšia často uvádzaná téma súvisí s prácou europoslancov - verejnosť chce vedieť viac o účinkovaní slovenských poslancov v Európskom parlamente. Táto téma pravdepodobne viac vystúpila do popredia aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do EP. V marci, čiže zhruba tri mesiace pred konaním volieb do EP, takmer štvrtina oprávnených voličov uvádzala, že sa na týchto voľbách určite zúčastní; 18 percent uviedlo, že sa určite nezúčastní.
SITA