Slováci sa pred 25 rokmi postavili komunizmu, chceli slobodu

BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) – Účastníci Sviečkovej manifestácie sa podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku zaslúžili o pád komunistického režimu a o nastolenie demokracie na Slovensku.


Ako povedal Brocka dnes pre agentúru SITA, charakter zhromaždenia z 25. marca 1988 dal impulz nasledujúcim udalostiam, ktoré sa udiali, ako napríklad nenásilný charakter novembra 89.

Vyzdvihol tiež požiadavky zhromaždenia. Veriaci nežiadali len obsadiť biskupské stolce a náboženskú slobodu, ale aj dodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Brocka sa podieľal na organizovaní manifestácie. „Nepatril som medzi organizátorov, ale bol som aktívny účastník. Hlavných organizátorov ŠtB zaistila. Komunistická moc pripravovala protiopatrenia, ktoré boli známe, aby verejnosť zastrašila alebo odradila od účasti,“ pripomenul.

Aktivisti z tajných štruktúr cirkvi z Trnavy preto rozprávali o tom, ako vyplniť 30 minút s horiacimi sviečkami na námestí, ak sa vôbec na námestie dostanú.


Kresťania sa považujú za vlastencov

„Vedeli sme, že scenár manifestácie musí byť nenáročný a jednoduchý. Organizátori síce nepredpokladali nejaké prejavy, ale stáť 30 minút so sviečkou by bol dlhý čas. V Trnave sme sa dohodli, že pred zhromaždením rozšírime informáciu medzi priateľov. Dohodli sme jednoduchý scenár. Štátna hymna a ruženec. To bol dostatočný program,“ povedal Brocka.

Tento dohodnutý program sa aj uskutočnil s tým, že dav po štátnej hymne začala spievať aj pápežskú hymnu.

„Nemodlili sme sa nakoniec ruženec, ale prúd Zdravasov,“ dodal Brocka.

Takýto scenár mal podľa Brocku hlbokú symboliku. „Štátna hymna bola výrazom toho, že kresťania aj vtedy, aj dnes, sa považovali za vlastencov. Ruženec zas vystihoval naše zameranie, keďže sme sa stretávali na mariánskych púťach po celom Slovensku,“ povedal s tým, že komunistická moc pomohla zhromaždenie spopularizovať na celom svete.

Video: Zásah polície počas sviečkovej manifestácie


Komunisti možno nechtiac urobili dobrú službu

„Bolo to pokojné zhromaždenie so sviečkami, čo by si inak nikto nevšimol, ale absurdná reakcia, brutálny zásah proti pokojným demonštrantom, voda v daždi, vodné delá. Komunisti možno nechtiac tejto hviezdnej chvíli kresťanov na Slovensku urobili veľmi dobrú službu,“ vyhlásil.

Na manifestácii sa zúčastnil aj ďalší podpredseda kresťanských demokratov Pavol Abrhan. „Ešte v predvečer sme v Nových Zámkoch lepili plagáty na autobusové zastávky s pozvánkou na manifestáciu,“ povedal pre agentúru SITA. V deň jej konania išiel na služobnú cestu do Bratislavy a dostal sa aj na námestie. „Videl som ako Antona Seleckého brali civili. Neskôr policajné autá začali narážať do davu. Vtedy som sa presunul s kamarátom pred národné divadlo, kde sme dostali sprchu z vodného dela,“ spomína Abrhan.

Podľa neho ľudia mali vtedy obavy. „Cez deň som videl po Bratislave jazdiť transportéry. Bol to prvý stret, prvá verejná demonštrácia, ale celé to zapadlo do toho, čo sa tu dialo celé roky,“ povedal s tým, že nie je možné zabudnúť na prácu, ktorú urobil Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a kardinál Ján Chryzostom Korec. Celá demonštrácia bola totiž napojená najskôr na vytváranie malých skupín na vysokých školách a potom na verejné prejavy viery na púťach. „Keď prišiel čas toto bolo prvé vystúpenie nielen za náboženskú, ale aj občiansku slobodu,“ dodal.

Odporúčame:

Kardinál Korec ukázal na Sviečkovej manifestácii odvahu

Šoféri striekačiek na Sviečkovom pochode dostali montérky

V pondelok otvoria Múzeum zločinov a obetí komunizmu

Pripomienka sviečkovej manifestácie nemá byť sterilná


Na manifestáciu prišlo 2000 ľudí, tisíce boli v priľahlých uličkách

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.

Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá.

Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu.

Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.