|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. júna 2010
Slováci reformy chcú, nesmú však byť drahé
Tagy: reformy
Významné reformy sú podľa Slovákov potrebné, platiť však za ne veľmi nechcú. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári, v ktorom vychádza s ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA/Dušan Hein BRATISLAVA 22. júna (WEBNOVINY) - Významné reformy sú podľa Slovákov potrebné, platiť však za ne veľmi nechcú. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári, v ktorom vychádza s výsledkov prieskumu Eurobarometer uverejneného v rámci pravidelnej štvrťročnej správy o ekonomickej situácie v eurozóne. Podľa neho si totiž v roku 2009 až 78 % občanov Slovenska myslelo, že pre zlepšenie výkonnosti našej ekonomiky sú potrebné významné reformy, avšak len 14 % by akceptovalo ich financovanie zvýšením daní a 30 % znížením verejných výdavkov.
Aj napriek tomu, že reformy sú potrebné až podľa ôsmich Slovákov z desiatich, je však vnímanie potreby reforiem v rámci eurozóny relatívne nízke. "Slovenská verejnosť vníma potrebu reforiem ako 6. najnižšiu zo 16. krajín eurozóny, pričom vzhľadom na relatívne nižšiu ekonomickú úroveň by mala byť miera vnímania potreby reforiem na Slovensku vyššia," konštatuje inštitút.
Ako sa ďalej uvádza v komentári Inštitútu finančnej politiky, dôvodom môže byť skutočnosť, že dôsledky krízy sa na Slovensku v porovnaní s inými krajinami eurozóny prejavili neskôr. "V prípade, že sú tieto predpoklady správne, môžeme očakávať, že v súčasnosti je miera vnímania potreby štrukturálnych reforiem v SR vyššia, ako tomu bolo v roku 2009," píše inštitút.
Podobné ako na Slovensku je to však aj v ostatných krajinách eurozóny. Napriek tomu, že obyvatelia eurozóny vysoko vnímajú potrebu štrukturálnych reforiem, miera ich akceptácie je výrazne nižšia. Podľa prieskumu by až 55 % Francúzov, 51 % Írov a Holanďanov akceptovalo financovanie reforiem prostredníctvom zníženia výdavkov, napríklad sociálnych dávok. Financovanie reforiem prostredníctvom zvýšenia daní by dokázalo akceptovať relatívne najviac Fínov, a to 42 %, Írov 33 % a Grékov 31 %.
SITA
Aj napriek tomu, že reformy sú potrebné až podľa ôsmich Slovákov z desiatich, je však vnímanie potreby reforiem v rámci eurozóny relatívne nízke. "Slovenská verejnosť vníma potrebu reforiem ako 6. najnižšiu zo 16. krajín eurozóny, pričom vzhľadom na relatívne nižšiu ekonomickú úroveň by mala byť miera vnímania potreby reforiem na Slovensku vyššia," konštatuje inštitút.
Ako sa ďalej uvádza v komentári Inštitútu finančnej politiky, dôvodom môže byť skutočnosť, že dôsledky krízy sa na Slovensku v porovnaní s inými krajinami eurozóny prejavili neskôr. "V prípade, že sú tieto predpoklady správne, môžeme očakávať, že v súčasnosti je miera vnímania potreby štrukturálnych reforiem v SR vyššia, ako tomu bolo v roku 2009," píše inštitút.
Podobné ako na Slovensku je to však aj v ostatných krajinách eurozóny. Napriek tomu, že obyvatelia eurozóny vysoko vnímajú potrebu štrukturálnych reforiem, miera ich akceptácie je výrazne nižšia. Podľa prieskumu by až 55 % Francúzov, 51 % Írov a Holanďanov akceptovalo financovanie reforiem prostredníctvom zníženia výdavkov, napríklad sociálnych dávok. Financovanie reforiem prostredníctvom zvýšenia daní by dokázalo akceptovať relatívne najviac Fínov, a to 42 %, Írov 33 % a Grékov 31 %.
SITA
Tagy: reformy