|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júla 2012
Slováci nerozumejú financiám, najvzdelanejší sú Gréci
Financiám rozumie iba deväť percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti ING. To, že sa vyznajú vo financiách, si však myslí 80 % Slovákov. V rámci európskeho merania Slováci obsadili ôsme ...
Zdieľať
BRATISLAVA 4. júla (WEBNOVINY) - Financiám rozumie iba deväť percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti ING. To, že sa vyznajú vo financiách, si však myslí 80 % Slovákov. V rámci európskeho merania Slováci obsadili ôsme miesto z desiatich krajín.
Takýto prieskum ING uskutočnila aj vlani a výsledky sa pritom zhoršili, keďže v minulom roku financiám porozumelo 12 % respondentov. Podľa generálnej riaditeľky ING pre poistenie a dôchodky ČR/SR Renaty Mrázovej pritom paradoxne vyšli ako najvzdelanejší Gréci.
Za nimi skončili vo finančných znalostiach Holanďania, následne Maďari a Česi. Pred Slovensko sa výsledkami dostali aj Bulhari, Rumuni a Poliaci. Za nami skončili už len Španieli a Turci.
Sebavedomie Slovákom nechýba
Finančné sebavedomie Slovákom podľa Mrázovej nechýba, realita je však opačná. Najväčšie problémy ľuďom robia otázky o sporení. Počítanie úrokov alebo výnosov z vkladov išlo len 34 % Slovákom. Keď sa podľa Mrázovej v otázke objavili percentá, Slováci boli "stratení".
V prípade neočakávanej finančnej odmeny by sme si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky. Tým sme sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov.
Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až šesť mesačných príjmov a 24 % nemá usporené vôbec nič.
Zhoršuje sa to z roka na rok
Napriek tomu, že zadlženosť obyvateľstva neustále rastie, naše znalosti sa podľa Mrázovej z roka na rok zhoršujú. V úveroch sa podľa prieskumu vyzná ani nie polovica Slovákov. "Zdá sa, že Slováci sa príliš spoliehajú na všeobecné informácie a neorientujú sa v detailoch úverov a pôžičiek," povedala Mrázová.
Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach, pričom 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov. "Ak skombinujeme vysokú dôveru v rodinu ako zdroj poradenstva v oblasti financií a katastrofálne nízku úroveň vedomostí Slovákov, výsledkom je nerozumný až rizikový spôsob, ako zaobchádzame so svojimi financiami od úspor a úverov až po poistenie," skonštatovala Mrázová.
Takýto prieskum ING uskutočnila aj vlani a výsledky sa pritom zhoršili, keďže v minulom roku financiám porozumelo 12 % respondentov. Podľa generálnej riaditeľky ING pre poistenie a dôchodky ČR/SR Renaty Mrázovej pritom paradoxne vyšli ako najvzdelanejší Gréci.
Za nimi skončili vo finančných znalostiach Holanďania, následne Maďari a Česi. Pred Slovensko sa výsledkami dostali aj Bulhari, Rumuni a Poliaci. Za nami skončili už len Španieli a Turci.
Sebavedomie Slovákom nechýba
Finančné sebavedomie Slovákom podľa Mrázovej nechýba, realita je však opačná. Najväčšie problémy ľuďom robia otázky o sporení. Počítanie úrokov alebo výnosov z vkladov išlo len 34 % Slovákom. Keď sa podľa Mrázovej v otázke objavili percentá, Slováci boli "stratení".
V prípade neočakávanej finančnej odmeny by sme si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky. Tým sme sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov.
Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až šesť mesačných príjmov a 24 % nemá usporené vôbec nič.
Zhoršuje sa to z roka na rok
Napriek tomu, že zadlženosť obyvateľstva neustále rastie, naše znalosti sa podľa Mrázovej z roka na rok zhoršujú. V úveroch sa podľa prieskumu vyzná ani nie polovica Slovákov. "Zdá sa, že Slováci sa príliš spoliehajú na všeobecné informácie a neorientujú sa v detailoch úverov a pôžičiek," povedala Mrázová.
Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach, pričom 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov. "Ak skombinujeme vysokú dôveru v rodinu ako zdroj poradenstva v oblasti financií a katastrofálne nízku úroveň vedomostí Slovákov, výsledkom je nerozumný až rizikový spôsob, ako zaobchádzame so svojimi financiami od úspor a úverov až po poistenie," skonštatovala Mrázová.