|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. júla 2024
Slováci málo dôverujú spravodajstvu, horšie je na tom len Maďarsko a Grécko
Dôvera v spravodajské médiá zostala na globálnej úrovni stabilná. Približne 40 percent respondentov výskumnému centru Reuters pre štúdium žurnalistiky potvrdilo, že správam väčšinou ...
Zdieľať
8.7.2024 (SITA.sk) - Dôvera v spravodajské médiá zostala na globálnej úrovni stabilná. Približne 40 percent respondentov výskumnému centru Reuters pre štúdium žurnalistiky potvrdilo, že správam väčšinou dôveruje.
To je rovnaký výsledok ako v minulom roku, ale stále nižší ako na vrchole pandémie koronavírusu. Otázkou zostáva, či dôvera v spravodajstvo dosiahla svoje dno.
Najvyššiu mieru dôvery dosahuje Fínsko so 69 percentami. Najnižšia dôvera zo 47 analyzovaných krajín je v Grécku a Maďarsku s 23 percentami, nasledovanými Slovenskom s 25 percentami.
Dôvera v médiá na Slovensku klesla najnižšie za osem rokov monitorovania. Ako upozorňujú výskumníci, skóre nie je objektívnym meradlom dôveryhodnosti správ, ale často odráža politické dianie.
Dôveru v spravodajstvo podľa opýtaných naprieč krajinami, vekovými kategóriami a politickými názormi pomáhajú budovať vysoké štandardy, transparentnosť, nezaujatosť a spravodlivosť.
Príliš kritický postoj, ktorý prekáža politikom, je považovaný za najmenej dôležitý faktor. To je známkou, že publikum od novinárov očakáva, že budú klásť ťažké otázky.
Väčšina verejnosti chce presné a transparentné správy. Pod transparentnosťou si však novinári a verejnosť často predstavujú odlišné veci. Novinári sa zväčša zameriavajú na postupy spravodajstva a verejnosť na podozrenie, že v hre sú skryté komerčné alebo politické motívy.
Podiel ľudí, ktorí sa selektívne vyhýbajú správam, na globálnej úrovni vzrástol z 29 percent v roku 2017 na aktuálnych 39 percent. Najčastejším dôvodom je, že spravodajské médiá sa často opakujú a sú nudné.
Negatívny charakter samotných správ v niektorých vyvoláva pocit úzkosti a bezmocnosti. Ľudia sa cítia vyčerpaní množstvom správ, pričom často zmieňujú, že spravodajstvo o vojnách, katastrofách a politike vytláča iné udalosti.
K pocitu preťaženia mohlo prispieť používanie smartfónov a rastúci počet notifikácií z rôznych aplikácií. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že väčšina vydavateľov plánuje produkovať čoraz viac spravodajských materiálov, videí či podcastov.
Vydavatelia o preťaženosti svojho publika vedia. Problém riešia aj zacielením na potreby užívateľov. Byť v obraze, vzdelávať sa a získať rôzne pohľady na vec sú podľa prieskumu tri najdôležitejšie potreby užívateľov na celom svete.
Čo sa týka aktuálnosti, médiá odvádzajú podľa respondentov dobrú prácu. Väčšia informačná medzera je v poskytovaní širšieho súboru názorov a tiež v oblasti správ, ktoré ponúkajú viac nádeje a optimizmu.
Konzumenti správ by uprednostnili zníženie počtu neustále aktualizovaných správ a zároveň rozšírenie kontextu, čo by im pomohlo lepšie pochopiť okolitý svet. Nie je cieľom, aby správy boli zábavnejšie, ale aby dávali pocit nádeje.
Zdroj: SITA.sk - Slováci málo dôverujú spravodajstvu, horšie je na tom len Maďarsko a Grécko © SITA Všetky práva vyhradené.
To je rovnaký výsledok ako v minulom roku, ale stále nižší ako na vrchole pandémie koronavírusu. Otázkou zostáva, či dôvera v spravodajstvo dosiahla svoje dno.
Prepad Slovenska
Najvyššiu mieru dôvery dosahuje Fínsko so 69 percentami. Najnižšia dôvera zo 47 analyzovaných krajín je v Grécku a Maďarsku s 23 percentami, nasledovanými Slovenskom s 25 percentami.
Dôvera v médiá na Slovensku klesla najnižšie za osem rokov monitorovania. Ako upozorňujú výskumníci, skóre nie je objektívnym meradlom dôveryhodnosti správ, ale často odráža politické dianie.
Väčšina chce transparentné správy
Dôveru v spravodajstvo podľa opýtaných naprieč krajinami, vekovými kategóriami a politickými názormi pomáhajú budovať vysoké štandardy, transparentnosť, nezaujatosť a spravodlivosť.
Príliš kritický postoj, ktorý prekáža politikom, je považovaný za najmenej dôležitý faktor. To je známkou, že publikum od novinárov očakáva, že budú klásť ťažké otázky.
Väčšina verejnosti chce presné a transparentné správy. Pod transparentnosťou si však novinári a verejnosť často predstavujú odlišné veci. Novinári sa zväčša zameriavajú na postupy spravodajstva a verejnosť na podozrenie, že v hre sú skryté komerčné alebo politické motívy.
Správy sú depresívne a je ich veľa
Podiel ľudí, ktorí sa selektívne vyhýbajú správam, na globálnej úrovni vzrástol z 29 percent v roku 2017 na aktuálnych 39 percent. Najčastejším dôvodom je, že spravodajské médiá sa často opakujú a sú nudné.
Negatívny charakter samotných správ v niektorých vyvoláva pocit úzkosti a bezmocnosti. Ľudia sa cítia vyčerpaní množstvom správ, pričom často zmieňujú, že spravodajstvo o vojnách, katastrofách a politike vytláča iné udalosti.
K pocitu preťaženia mohlo prispieť používanie smartfónov a rastúci počet notifikácií z rôznych aplikácií. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že väčšina vydavateľov plánuje produkovať čoraz viac spravodajských materiálov, videí či podcastov.
V aktuálnosti odvádzajú dobrú prácu
Vydavatelia o preťaženosti svojho publika vedia. Problém riešia aj zacielením na potreby užívateľov. Byť v obraze, vzdelávať sa a získať rôzne pohľady na vec sú podľa prieskumu tri najdôležitejšie potreby užívateľov na celom svete.
Čo sa týka aktuálnosti, médiá odvádzajú podľa respondentov dobrú prácu. Väčšia informačná medzera je v poskytovaní širšieho súboru názorov a tiež v oblasti správ, ktoré ponúkajú viac nádeje a optimizmu.
Konzumenti správ by uprednostnili zníženie počtu neustále aktualizovaných správ a zároveň rozšírenie kontextu, čo by im pomohlo lepšie pochopiť okolitý svet. Nie je cieľom, aby správy boli zábavnejšie, ale aby dávali pocit nádeje.
Zdroj: SITA.sk - Slováci málo dôverujú spravodajstvu, horšie je na tom len Maďarsko a Grécko © SITA Všetky práva vyhradené.
<< predchádzajúci článok
Na čo ste minuli viac ako 400-tisíc eur? Holečková vyzvala vládu, aby zverejnila presný účel výdavku na cyrilo-metodské slávnosti
Na čo ste minuli viac ako 400-tisíc eur? Holečková vyzvala vládu, aby zverejnila presný účel výdavku na cyrilo-metodské slávnosti