Slováci majú o čom v prospech svojej výnimočnosti premýšľať

Praha 16. septembra (spravodajca TASR) - Na 35. majstrovstvách sveta v pražskej Troji sa zúročila celoročná snaha slovenských slalomárov na divokej vode. Do akej miery a či verne odzrkadľuje ich preslávené 'kulinárske' umenie by sa mohlo polemizovať a rozpitvávať z rôznych uhlov pohľadu. Najviac sa podsúva štatistické zrkadlenie. 'Len' štvrté miesto v medailovej bilancii so zbierkou (1-2-1) sa mnohým máli, asi preto, že v olympijských disciplínach by sa zmenšil obnos vzácnych kovov na 0-1-1 a takéto čísla by veru slovenských vodákov túžiacich po piedestáloch na OH príliš pri srdci nehriali.


V poolympijskom roku sa riešili odlišné priority. Niektoré vodácke osobností uprednostnili oddych, relax, svieži vietor v príprave, ktorý v ďalších rokoch účinne napne plachty a zapôsobí ako letný monzún na plachetnice. Presne takýto scenár si zvolili singlista Michal Martikán, čiastočne aj deblisti Hochschornerovci a aj kajakárka Jana Dukátová si nerobila ťažkú hlavu z nepresvedčivých sezónnych výsledkov a až finále Svetového pohára v Čunove a celkové prvenstvo v SP ju naladilo na správnu vlnovú dĺžku. Zhodou okolností, ani jeden z tejto trojice olympionikov na vlaňajších OH v Londýne individuálnu medailu v pražskej Troji nezískal.

Tvrdiť, že nastalo striedanie stráží by bolo naozaj predčasné a aj amatérske, aj keď Troja by mohla nasmerovať myšlienkové pochody na túto koľaj. Strieborný singlista Alexander Slafkovský i bronzoví deblisti Škantárovci tým najsprávnejším spôobom pripomenuli, že slovenskému slalomu funguje aj druhá vlna, schopná zaskočiť a občas plnohodnotne zastúpiť veličiny. V Troji si druhá garda Slovákov začala intenzívnejšie brúsiť zuby na prvú s úmyslom nalomiť zaužívanú hegemóniu olympionikov a v internej kvalifikácii ich premiérovo pred Rio de Janeiro zdolať.

Hlavy smútku sprevádzali Martikána, Hochschornerovcov, všetkých troch kajakárov, najmä Jakuba Grigara a Martina Halčina, ktorých po medailách na mládežníckych vrcholoch podkopol vrchol seniorský. Trójskeho koňa najlepšie osedlali individuálni medailisti. Zradné bránky v zdanlivo ľahkom kanáli zlomili krk hlavne tým nevšímavým, ktorí podcenili úskok staviteľov trate a dopadli tak nešťastne, ako v legendárnom príbehu obyvatelia Tróje.

V histórii MS sa stalo štvrtýkrát, že slovenskí slalomári nevybojovali v olympijskej disciplíne aspoň jedno zlato. K Seu d'Urgell'99, Nottinghamu'95 a Mezzane'93 sa pripojila aj pražská Troja, čo nie je po 14 rokoch príjemné konštatovanie. Vedúci tímu Róbert Orokocký zaďakoval aspoň takej bilancii, aká sa zrodila. "Časy sa menia, pomaly začneme rozmýšľať ako preraziť v jednej kategórii a nie vo všetkých, ako sme si navykli. Tlak narástol, konkurencia vyspela, každá jedna medaila nadobúda väčšiu hodnotu. Z bilancie nie sme úplne šťastní, no podľa mňa sme dosiahli dosť veľa. Pocity sú viac pozitívne ako negatívne aj preto, že sme trochu v poolympijskej sezóne očakávali ústup z pozícii."

Vysvetliť niektoré zlyhania si vyžiada hlbšiu analýzu. Róbert Orokocký začerstva odhadoval: "Neviem, či na vine bola zlá stratégia, alebo nesprávna improvizácia. Aj program sa mohol pod výsledky podpísať, trebárs singlisti štartovali v semifinále ako prvá kategóriá s krátkym časom na štúdium semifinálovej trate. Žiada sa všetko komplexne prehodnotiť. Nevyšli nám jazdy, ktoré bolo mimoriadne dôležité, no nejakú tragédiu vypúšťať do éteru by nemalo zmysel. Isté je, že sa budeme musieť zložitejšie predierať vpred a radovať sa z menšieho prídelu medailí rovnako intenzívne ako v minulosti nad väčšími úspechmi."

Strop úspešnosti slovenských slalomárov na MS, keď v Seu d'Urgell'09 nazbierali šesť vzácnych kovov (3-3-0), sa v Troji síce vzdialil, no nie príliš. Slováci zohrali dôstojnú úlohu, nad kanálom sa ospevovali ich mená, rešpektovala tradičná sila. Podstata zostala nezmenená, zabehaný medailový stroj sa žiada len doladiť, namastiť, konkurenciu možno nejakým nečakaným modernizmom prekvapiť a opäť sa roztočiť na plné obrátky. Najväčším zberateľom medailí v Troji boli domáci českí slalomári, využili hlavne znalosť vody a 'zlízali smetanu z Vltavy' do takej miery, že by mal z nich radosť aj Bedřich Smetana. Aj u nich sa však prejavili falošné tóny, tak ako v každej výprave.

Konkurenčný boj bude v budúcnosti určite na vrcholných podujatiach divákov dramaticky strhávať, podobne, ako zaktivizoval na šampionáte obdivuhodnú pražskú kulisu. Slovenská výprava odchádzala z Troje s cenným poznaním, že si udržala obdivuhodné umenie vymiešať zo smotany šľahačku a pri delení medailovej koristi nechýbala v štvornásobnej podobe ani teraz, s dvadsaťročným jubileom nepretržite od roku 1993.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR