Slováci, Maďari a Rómovia žijú v Ďurkove vedľa seba bez nezhôd

Ďurkov 5. apríla (TASR) – Obec Ďurkov v okrese Košice okolie sa vyznačuje rôznym etnickým i náboženským zložením obyvateľstva. Vedľa seba tu žijú Slováci, Rómovia a Maďari, rímskokatolíci, kalvíni i gréckokatolíci.


"Napriek tomu, že je tu taká rôznorodosť, nie sú tu žiadne nezhody. Celkom dobre sa tu býva, myslím si, že ani jeden z ľudí, ktorý si tu kúpil pozemok a postavil dom, neodišiel preč, čiže je tu na život vhodné prostredie," hovorí starosta obce Ondrej Valik.

Dedina s 1800 obyvateľmi leží v Olšavskej doline, 18 kilometrov východne od Košíc. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z druhej polovice 13. storočia, v stredovekých písomnostiach bola označovaná ako Gurke či Gyurke. Hlavným živobytím bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, ťažilo sa drevo a lámal kameň. Počas druhej svetovej vojny patrila obec pod správu Maďarska.

Najstaršou stavbou v Ďurkove je reformovaný kostol z roku 1630. Historickou pamiatkou je dnes už schátraná baroková kúria z druhej polovice 18. storočia so secesnou verandou, ktorá patrila šľachtickému rodu Rakovszkých. Obec, ktorá objekt so secesnou verandou získala do vlastníctva, by niekdajšie panské sídlo chcela obnoviť. "Je v katastrofálne stave, v minulom roku sme získali grant od ministerstva kultúry na historický prieskum, statický posudok a realizačné zameranie, tohto roku sme opäť žiadali na statické zabezpečenie a čakáme na ďalšie výzvy na podávanie projektov," uviedol starosta. V objekte by v budúcnosti mohla byť obecná knižnica či obradná miestnosť.

V obci realizovali v minulosti s podporou eurofondov projekt revitalizácie, na poriadok dohliada vybudovaný kamerový systém. Od 90. rokov minulého storočia prebieha po etapách projekt odkanalizovania obce, jeho dokončenie je podľa starostu prioritou aj do budúcnosti.

Každoročne sa v obci organizuje Divadelný Ďurkov, regionálna súťaž detských divadelných súborov. Koncom marca tohto roku sa v sále Kultúrneho domu uskutočnil už jeho 15. ročník.

Základná škola v Ďurkove je výnimočná tým, že sa orientuje na zachovávanie ľudových tradícií. Žiaci tak na jej chodbách môžu vidieť ako v múzeu či skanzene starodávne lavice, tkáčsky stav, ľudovú izbu s kolískou, kroje, konské postroje, kuchynské náčinie, starožitné petrolejky, či truhlice starých mám.


Využitie geotermálnej energie by pomohlo celému regiónu

Termálne kúpaliská, zábavné parky, ale aj skleníkové hospodárstvo či chov rýb. To sú už dlhoročné plány Ďurkova a priľahlých obcí pri Košiciach o využití miestneho výdatného zdroja geotermálnej energie. Smelé zámery spojené s rozvojom turizmu sú však závislé od primárneho využitia tohto zdroja, či už na výrobu elektrickej energie alebo dodávok tepla pre Košice. Realizácia takéhoto projektu však stále ostáva v nedohľadne.

"Ak by sa využívalo to odpadové teplo na rekreačné účely, tak verím, že by tu našlo veľa ľudí pracovné príležitosti, takisto by tu bola príležitosť pre rôzne voľnočasové aktivity," hovorí starosta Ďurkova Ondrej Valik. Susedné obce sa v minulosti za týmto účelom združili a pripravili spoločný územný plán. "My sme s tým začali pracovať, keď ešte v Poprade alebo Bešeňovej nevedeli, že tam bude akvapark. Zoberte si, že by tu bolo prvé takéto stredisko, aký by to malo dosah na celé okolie – či už na ubytovanie v súkromí, penzióny, reštaurácie, obchody, služby, pracovné príležitosti... Pomohlo by to nielen olšavskému, ale celému košickému regiónu," zhodnotil pre TASR Valik.



Jedna z najpriaznivejších geotermálnych zón na Slovensku zahŕňa obce Ďurkov, Svinica, Bidovce a Olšovany, 18 kilometrov východne od Košíc. Tri prieskumné vrty so 136-stupňovou vodou na rozhraní štyroch obcí tu existujú už 16 rokov. Za účelom využitia geotermálnej energie založil v roku 2001 Slovenský plynárenský podnik (SPP) ako majoritný akcionár spoločnosť Geoterm. V roku 2009 ohlásili projekt budovania geotermálnej elektrárne s výkonom 3,5 MW v Ďurkove, v druhej fáze malo dôjsť cez výstavbu teplovodu k vykurovaniu košických domácností. Dosiaľ však z toho nič nebolo.

Obce ako Ďurkov sú pritom odkázané na odpadové teplo geotermálnej vody, keďže samy by dokázali využiť len malú časť z jej vysokej teploty. Podľa Valika sa v minulosti objavili aj zahraniční záujemcovia o investovanie do budovania akvaparkov, ale napríklad aj do pestovania tulipánov vo vyhrievaných skleníkoch. "Prvá otázka od nich je - kedy a za koľko nám dáte teplo. A na to odpoveď nemáme," konštatoval starosta. Podľa neho je tak veľká škoda, že takýto zdroj energie s veľkým potenciálom na rozvoj regiónu ostáva nevyužitý.

SPP uvádza, že vložil do projektu už približne 16 miliónov eur a vykonal všetky potrebné kroky na to, aby bola investícia z inžinierskeho hľadiska pripravená. Na tempo postupu v projekte však má vplyv ekonomická zmysluplnosť a bezpečnosť investície. "Aktuálna výška garantovanej výkupnej ceny elektriny z geotermálneho zdroja (na úrovni približne 155 eur/MWh) návratnosť tejto investície formou výroby elektriny negarantuje. V súčasnom právnom rámci je tiež problematická jej legislatívna ochrana. Geotermálne zdroje boli vyňaté z banskej legislatívy a presunuté pod vodný zákon, ktorý neposkytuje dostatočnú ochranu pre investora," konštatoval pre TASR hovorca SPP Peter Bednár.

Snahou SPP je podľa neho dokončiť projekt tak, aby bol za každých okolností výhodný pre všetky zúčastnené strany – či už formou výroby elektriny alebo dodávky tepla. Druhý variant si pritom vyžaduje značné dodatočné investície a dohodu viacerých partnerov. "Naša dcérska spoločnosť Geoterm Košice, a.s., kontinuálne rokuje o viacerých možnostiach využitia tohto geotermálneho zdroja. V súčasnosti však nie sú žiadne rokovania v takej fáze, aby sme o nich mohli informovať," uviedol Bednár.


Obec stavia pre Rómov nájomné byty

Pomôcť miestnym Rómom v núdzi s bývaním formou nájomných bytov sa rozhodla obec Ďurkov v okrese Košice - okolie. V roku 2008 postavili v rómskej časti obce bytový dom so šiestimi bytmi, toto leto dokončia ďalší dom s ôsmimi bytmi, tentoraz nižšieho štandardu.

Rómovia v obci tvoria zhruba tretinu obyvateľov. Ako hovorí starosta Ondrej Valik, tým, ktorí si nedokážu postaviť vlastný dom, obec radšej pomôže nájomným bývaním, ako by mali vznikať rôzne nekontrolované čierne stavby s neporiadkom. „Pri nájomných bytoch je kultivované prostredie, odpad odtiaľ pravidelne odvážame, ako od každého, majú to započítané v nájomnom,“ priblížil starosta pre TASR.

Prvých šesť nájomných bytov s bežným štandardom postavila obec s podporou štátneho Fondu rozvoja bývania. Vybrané nasťahované rodiny platia nájom, ako sa však v minulosti ukázalo, problém pre ne vznikal pri platbách za plyn a teplo. „Preto sme teraz urobili inú alternatívu a staviame byty s nižším štandardom. Osem bytových jednotiek by sa malo skolaudovať do konca októbra. Bývanie tu nájde osem rodín. Nebudú mať taký komfort, čiže nebude tam teplá voda, musia si ju zohrievať, kúrenie bude len na drevo,“ vysvetlil Valik.



Obec takto pomáha rómskym rodinám v sociálnej tiesni aj s cieľom zlepšenia podmienok pre vzdelávanie ich detí. Ak totiž školáci nemajú doma vytvorené vhodné zázemie, podľa starostu nemôžu dosahovať ani dobré výsledky na základnej či strednej škole.

Celý projekt s ôsmimi bytmi s podporou štátnej dotácie vychádza zhruba na 175-tisíc eur, vlastné zdroje obce tvoria 44.000 eur, stavať sa začalo minulý rok.

Miestni Rómovia bývajú v časti dediny, kde je vybudovaná kompletná infraštruktúra vrátane cesty, elektrifikácie, kanalizácie, či plynofikácie. Pre mnohých je však platenie za plyn príliš finančne náročné, a tak kúria drevom.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR