Slabá konvergencia pôvodných ekonomík eurozóny je sklamaním

Frankfurt nad Mohanom 29. júla (TASR) - Ekonomiky zakladajúcich členov eurozóny sa vzdialili. To je sklamanie, keďže pôvodne sa predpokladalo, že euro pomôže slabším ekonomikám pomaly dobiehať tie výkonnejšie, uviedla Európska centrálna banka (ECB) vo svojej mesačnej správe. Informovala o tom agentúra Reuters.


Zatiaľ čo ekonomiky strednej a východnej Európy sa od roku 1999 približujú k priemeru Európskej únie (EÚ), pôvodné členské krajiny eurozóny v tomto období urobili len malý pokrok smerom ku konvergencii. Dôvodmi sú slabý inštitucionálny rámec, štrukturálna nepružnosť, nízka produktivita a ďalšie faktory. Preto sú slabšie zakladajúce členské štáty zraniteľné a náchylné na šoky, uviedla ECB.

"Pokrok smerom k reálnej konvergencii medzi 12 krajinami, ktoré vytvorili eurozónu v jej prvých rokoch, bol neuspokojivý," uvádza sa v správe ECB.

Niektoré členské štáty menovej únie, ako sú Írsko, Portugalsko, Cyprus a Grécko, dostali z dôvodu európskej dlhovej krízy finančnú pomoc a Atény boli začiatkom júla takmer donútené vystúpiť z eurozóny.

Podľa ECB existujú dôkazy divergencie medzi ekonomikami, ktoré prvé prijali euro. Banka upozornila na to, že rozdiely nízkopríjmových členov voči priemeru sa nezmenili (Španielsko a Portugalsko), alebo sa dokonca (v prípade Grécka) zvýšili. Naopak, Taliansko, ktoré pôvodne patrilo k vysokopríjmových štátom, zaznamenalo najhorší vývoj a aktuálne výrazne zaostáva za skupinou vysokopríjmových ekonomík.

Dôvodom negatívneho vývoja je podľa ECB to, že krajiny, ktoré prvé vstúpili do eurozóny, príliš skoro zastavili svoje reformné úsilia, takže ich ekonomiky nepodporovali produktivitu a rast a nedostatok konkurencieschopnosti viedol k zlej alokácii kapitálu.

Navyše prudký pokles reálnych úrokových sadzieb podporil nadmerný nárast úverov, čo síce zvýšilo dopyt, ale zároveň utvrdilo chybné očakávania týkajúce sa budúceho vývoja príjmov.

Najvyššiu konvergenciu spomedzi štátov EÚ zaznamenali ekonomiky krajín, ktoré prijali euro až neskôr, teda Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko, dodala ECB.

Grécko nepatrilo medzi zakladajúcich členov menovej únie, ku ktorej sa pripojilo v roku 2001, ale patrilo medzi 12 krajín, ktoré začali používať eurobankovky v roku 2002.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR