Ako to bolo kedysi? Foto: PharmDr.Kopřivová Bratislava 14. novembra (OTS) -
Ako to bolo kedysi? je unikátna rodinná hra, ktorá spája generácie a zábavnou formou pomáha trénovať pamäť. Babička, dedko, mamička, otecko, ale aj deti a kamaráti si príjemne zaspomínajú a dozvedia sa zabudnuté príbehy z rodinnej histórie. Hra obsahuje veľa kariet s retro fotografiami a hravou formou pobáda do rozprávania príbehov.
„
Základom hry sú retro fotografie na kartičkách, ktoré starších aj mladších inšpirujú k rozprávaniu príbehov,“ vysvetľuje
pre LepšíDeň.sk stratégiu hry Ako to bolo kedysi? jej iniciátorka
PharmDr. Monika Kopřivová. „
Retro obrázky ukazujú mladším hráčom, aké to bývalo kedysi. Pamätníci si zasa s radosťou zaspomínajú na zážitky z minulosti.“
Všetci totiž máme spomienky a príbehy z minulosti, na ktoré radi spomíname a radi sa s nimi podelíme. Niektoré sú zábavné, iné plné trapasov, ďalšie poučné. Takmer vždy však zaujmú a potešia toho druhého. Hra Ako to bolo kedysi? inšpiruje vďaka retro fotkám k rozprávaniu a núti nad príbehmi premýšľať. Zamyslieť sa a niekedy pátrať naozaj hlboko v pamäti.
Hra
Ako to bolo kedysi?
-Hra je určená pre 2 – 12 hráčov od 6 do 120 rokov
-Hra trvá 45 – 90 minút
-Hra obsahuje veľký hrací plán, karty s retro fotografiami, karty s otázkami a 12 drevených figúrok
Napadne vám pri pohľade na kartu s fotografiou nejaký zážitok? Spoločne si vypočujete udalosti, o ktorých by ste sa inak možno vôbec nedozvedeli. V hre sa ukrýva takmer nevyčerpateľná studnica rodinných zážitkov.
V druhej fáze hry hráči odpovedajú na otázky viažuce sa k príbehom. Počúvali ste pozorne a dokážete správne odpovedať? Ak áno, posúvate sa na hernom pláne. Víťazí ten, kto si všetko najlepšie zapamätal a bude prvý v cieli.
Lenže víťazstvo v tejto hre nie je to podstatné. Tým sú zážitky a udalosti, ktoré si vypočujete. A nepochybujte, že veľa príbehov babičky, dedka a všetkých vašich blízkych si navždy uchováte v pamäti ako krásnu spomienku.
V Česku už je hra
Ako to bolo kedysi? na trhu dlhšie. Podľa Moniky Kopřivovej ľudia oceňujú práve retro fotografie. „
Keď ľudia vidia hru po prvý raz, vyzerá to vždy rovnako,“ usmieva sa Monika. „
Vezmú si škatuľu do ruky a so záujmom ju otáčajú, začnú sa usmievať, ukazujú ju ostatným a hovoria: ´Pozri, toto sme mali doma!´ A tak isto si prezerajú kartičky s fotkami. Mám z toho obrovskú radosť a zároveň vidím, aké dôležité sú spomienky. Že ľudia naozaj radi spomínajú na svoje detstvo a mladosť.“
Milan Buno, literárny publicista
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR