Skúšobnú lehotu môže predĺžiť kolektívna zmluva

Jozef MihálFoto: SITA/Diana ČernákováBRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) - Predĺženie skúšobnej lehoty až na šesť mesiacov pre radových zamestnancov, či skrátenie alebo predĺženie výpovednej lehoty bude možné dohodnúť v odvetvovej alebo podnikovej kolektívnej zmluve. "Chceme dať viac priestoru na kolektívne vyjednávanie," uviedol minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál pri predstavení návrhu novely Zákonníka práce. Pre vedúcich zamestnancov by sa podľa neho mohla skúšobná lehota v rámci kolektívnej zmluvy predĺžiť na najviac deväť mesiacov a pre ostatných zamestnancov na najviac šesť mesiacov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi na takomto predĺžení nedohodne, bude platiť najviac šesťmesačná skúšobná lehota pre vedúcich zamestnancov a najviac trojmesačná pre ostatných zamestnancov.


"V kolektívnom vyjednávaní sa bude dať rokovať aj o výpovednej lehote, o jej skrátení alebo predĺžení," povedal minister. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala v rámci Zákonníka práce skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.

Rezort práce a sociálnych vecí chce tiež podľa Mihála zamestnávateľom a odborárom umožniť dohodnúť si pri kolektívnom vyjednávaní odlišne od Zákonníka práce výšku odstupného, rozsah pracovnej pohotovosti nariadenej zamestnávateľom alebo dohodnutej so zamestnancom, či rozsah nadčasovej práce nariadenej zamestnávateľom. "Nariadiť je možné štandardne 150 hodín, pričom umožníme rokovať o väčšom počte nariadených nadčasových hodín," povedal minister. Maximum však podľa neho bude 400 nariadených nadčasových hodín pre radového zamestnanca a 550 hodín pre vedúceho zamestnanca za kalendárny rok. Umožniť by sa mal aj presun dňa pracovného pokoja pri niektorých sviatkoch z utorka, stredy alebo štvrtka na pondelok alebo piatok. Malo by ísť o presun dňa pracovného pokoja pripadajúceho na 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september alebo 17. november.

Od začiatku septembra tohto roka, kedy by mala byť novela Zákonníka práce v prípade jej schválenia účinná, by mali zamestnanci stratiť nárok na súbežné uplatnenie výpovednej lehoty a odstupného. Podľa predloženého návrhu novely pracovného kódexu by sa mal zaviesť flexibilný kombinovaný model, ktorý umožní namiesto časti výpovednej lehoty vyplatiť zamestnancovi peňažné plnenie. Napríklad zamestnancovi s nárokom na trojmesačnú výpovednú lehotu by mohol zamestnávateľ v prípade nedostatku práce ponúknuť len mesačnú výpovednú lehotu a za dva mesiace mu môže vyplatiť náhradu príjmu vo forme priemerného zárobku. Zmeny majú nastať aj v prípade pracovných pomerov na určitý čas. Takýto pracovný pomer by malo byť možné dohodnúť najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov bude pracovný pomer na určitý čas možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac trikrát. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Predložený návrh novely Zákonníka práce v niektorých prípadoch skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vylučuje povinnosť vyplácať zamestnancovi odchodné. Rezort práce chce tiež viazať zákaz vykonávania inej činnosti popri pracovnom pomere na činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter. Zaviesť sa má aj možnosť dohodnúť tzv. konkurenčnú doložku na čas po skončení pracovného pomeru. Ďalším návrhom rezortu práce je zavedenie plného pružného pracovného času, pri ktorom zamestnávateľ nie je povinný stanoviť základný pracovný čas. "Cieľom je umožniť zamestnávateľovi a zamestnancovi, aby sa dohodli, že ich celkové pružné pracovné obdobie bude zložené iba z voliteľného pracovného času alebo že základný pracovný čas sa bude uplatňovať len v niektoré pracovné dni," zdôvodňuje zámer ministerstvo.

Vedúcim zamestnancom by mala novela Zákonníka práce umožniť priemerný 56-hodinový týždenný pracovný čas za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Podmienkou však bude, aby vedúci zamestnanec s takýmto rozsahom pracovného času súhlasil. V súčasnosti Zákonník práce umožňuje pracovať v priemere 56 hodín týždenne len zdravotníckym pracovníkom. V prípade vedúcich zamestnancov chce rezort práce umožniť, aby si zamestnávateľ s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol najviac šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Na ostatných zamestnancov sa má tak ako doteraz vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota.

Na najmenej päťtýždňovú dovolenku majú mať od budúceho roka automaticky nárok všetci zamestnanci, ktorí dovŕšia 33 rokov. V súčasnosti pritom takýto zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že dosiahol 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku jeho veku. Zamestnávateľ by mal mať právo po dohode so zamestnancom poskytovať výplatnú pásku elektronickými prostriedkami. Obmedziť by sa mala povinnosť zamestnávateľa opakovane dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.