Skupina Hrdza oslavuje narodeniny novým albumom 22

Prešovská skupina Hrdza oslavuje 22. narodeniny, ku ktorým si nadelila nový album 22, toľko rokov sú na hudobnej scéne. Tento album je výberom najznámejších a menej známych piesní skupiny v nových verziách. Jedenásť nových verzií piesní, ktoré boli vydané počas 22-ročnej existencie kapely, dopĺňajú zatiaľ nevydaná pieseň k filmu Sviňa - Slovensko moje, otčina moja a skladba Štefan z albumu Neskrotený.

Album 22 predstavuje nové verzie piesní Dumy, Chodia kone a Mám ja orech z debutového albumu Muzička a viac či menej zmenené a novonahraté verzie piesní Pod božími oknami, Poňižej Keľemeša, Taká sa mi páči, Rozmarín, Jedno leto, Chvastúňska a Stískaj, bozkaj, miluj ma. Nové verzie niektorých skladieb vznikli aj preto, že albumy Pod božími oknami a Hajnajnanyja už nie sú v predaji a album Pod božími oknami nie je momentálne k dispozícii ani v digitálnych obchodoch.

Hrdza je na scéne world music od roku 1999. Ich prevažne autorské piesne z dielne Slavomíra Gibartiho prepájajú históriu so súčasnosťou a stavajú na základoch slovenskej a slovanskej folklórnej tradície, ktorú umocňujú silné hlasy speváčok Susanny Jara a Lucie Gibarti.

„Hlavným impulzom na vydanie tohto albumu bolo zachytiť náš repertoár, tak ako ho hráme v súčasnosti, a zároveň predstaviť potenciál hudobníkov, ktorí teraz v skupine Hrdza hrajú,“ povedal o vzniku albumu líder skupiny Slavo Gibarti.



„Piesne Dumy a Chodia kone na úplnom začiatku rozhodli o smerovaní kapely. Naša prvá speváčka Jarka Sisáková mi ich zaspievala a pevne trvala na tom, aby som ich upravil a zaradil do repertoáru. Bola veľmi neústupná, a preto sme to urobili. Vtedy sme si mysleli, že sú to ruské ľudové piesne. Až po mnohých rokoch som zistil, že sme sa mýlili a že sú to autorské piesne, ktoré napísal Julij Čersanovič Kim, ruský bard, skladateľ a básnik,” dodal Slavo Gibarti.

Pieseň Veru mi je dobre bola upravená pre nový videoklip, ktorý režíroval Michal Kunes Kováč. Jeho príbeh sa odohráva v povojnovom období na slovensko-poľskom pohraničí, kde chudobné pomery prinútili ľudí pašovať kone z Poľska na naše územie.

„Príbeh do videoklipu som napísal z osobných dôvodov, najmä preto, že moji predkovia pochádzajú z Litmanovej a môj dedo sám pašoval kone z Poľska. Nakrúcali sme ho v dubovom pralese v Čergove a na pastvinách v jeho okolí,“ doplnil Kováč.