Škripek: Sýria by mohla byť v budúcnosti federácia zložená z kantónov

Štrasburg/Brusel 14. decembra (TASR) – Som presvedčený o tom, že Sýria ako územne celistvý štát je minulosťou, ale je možné, že sa ju západné mocnosti pokúsia obnoviť v jej predvojnovej podobe, vyhlásil slovenský europoslanec Branislav Škripek. TASR priblížil svoju víziu územného usporiadania Sýrie aj svoj postoj k riešeniu migračnej krízy.


"To násilné geopolitické združenie padlo po 100 rokoch. Myslím si, že keby vznikli autonómne kantóny, vedeli by byť federáciou. Otázkou je, ako by vytvorili ústrednú vládu, ale to, čo bolo pôvodne, čo počujem z terénu zo Sýrie, tak hovoria, že to nebude funkčné, že sa k tomu netreba vrátiť," skonštatoval Škripek.

Pripomenul, že Sýria je umelým štátom, ktorý vznikol na základe rozhodnutia veľmocí. Mal na mysli Sykesovu-Picotovu dohodu z roku 1916, ktorou si Francúzsko a Spojené kráľovstvo rozdelili sféry vplyvu na Blízkom východe, vtedy ovládanom Osmanskou ríšou. Slovenský europoslanec navrhuje, aby sa úspešný model zo sýrsko-kurdského kantónu Rojava použil aj v ďalších oblastiach Sýrie.

"Vznikla autonómia, takzvaná demokratická iniciatíva v kantóne Rojava. Navrhli to kresťania Kurdom a ďalším menšinám. Vytvorili ústavu, kde zaručili práva všetkým menšinám aj miesto v parlamente, vytvorili vládu, parlament a ozbrojené sily a začali spravovať svoje autonómne územie," vysvetlil europoslanec. Federácia podobných autonómnych oblastí je podľa neho kľúčom k udržateľnej správe spoločensky pestrého obyvateľstva Sýrie.

Páči sa mu, že obyvatelia Rojavy, ležiacej na severe Sýrie, sa sami dohodli na ústave a spôsobe spravovania územia, ktoré obývajú. Škripek navštívil štáty Blízkeho východu osobne. Priznal, že tam existujú oblasti, kde kresťania a moslimovia spolunažívajú v mieri a priateľstve, ale mnohé sa podľa neho zmenilo rozšírením tzv. Islamského štátu. Uviedol príklady priamo zo Sýrie, kde sa z priateľských susedov po prijatí radikálneho islamského učenia stali nepriatelia, ktorí podpaľujú domy a správajú sa ku kresťanom násilne.

Utečencom treba pomôcť, ale držať sa jasných pravidiel a snažiť sa od začiatku o integráciu

"Pri reakciách na prúd imigrantov sme mali dva extrémy. Absolútne odmietanie alebo bezbrehé prijímanie bez akýchkoľvek podmienok. Ani jeden z týchto dvoch postojov nie je pravdivo kresťanský," vyhlásil Škripek. Obhajoval poskytovanie útočiska utečencom, čo považuje za povinnosť plynúcu z kresťanskej viery aj medzinárodného práva, ale odmieta prijímanie ekonomických migrantov.

"My sme urobili chybu, že sme sa sústredili len na posilnenie vonkajšej hranice, poslanie viac policajtov, stavanie plotov. Tie milióny investované do utečeneckej krízy sme mali venovať na vyškoľovanie tisícov sociálnych pracovníkov," uviedol europoslanec. Najväčší problém vidí v rozsahu migračnej vlny a podcenení prípravy na komplexnú starostlivosť o migrantov, čo vyústilo do zlyhania pri zvládaní krízy.

Navrhol vytváranie malých centier pre utečencov, kde by podstúpili povinný jednoročný sociálny kurz. Obsahoval by kurz jazyka a vysvetlenie fungovania európskeho právneho systému. Navštevovaním kurzu by podmienil zotrvanie utečencov v danom štáte. Od navrhovaného systému si sľubuje úspešnú integráciu do spoločnosti.

"My sme to jednoducho nezvládali a nezvládame to doteraz. Som presvedčený, že keby sme mali tisíce pracovníkov, tak by sme na tom boli v súčasnosti lepšie," zhrnul Škripek. Zdôraznil, že utečencom treba vysvetliť, že musia rešpektovať európske pravidlá a naopak nevnucovať Európe svoje zvyky.

Zopakoval, že pomoc utečencom je jedna z povinností kresťanov a mnohé kresťanské organizácie aj reálne pomohli. "Je rozdiel medzi tým, čo hovorila vláda a čo hovorili kresťanské organizácie - pomohli sme výrazne," uzavrel europoslanec.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR