Škôlok je málo, najväčší nedostatok je v okolí Bratislavy

BRATISLAVA 2. októbra (WEBNOVINY) - Materských škôlok je na Slovensku málo, minulý rok sa nepodarilo umiestniť 7 000 detí, čo predstavuje päť percent z celkového počtu žiadostí. Najväčší problém so škôlkami je v Bratislave a okolí. Nedostatok predškolských zariadení je aj v okresoch Bytča, Ružomberok, Trnava a Prievidza. Vyplýva to z materiálu Inštitútu finančnej politiky (IFP).


V roku 2011 navštevovalo materské školy 144-tisíc detí. Z toho takmer tritisíc chodilo do súkromných a približne rovnaký počet škôlkarov navštevovalo cirkevné škôlky. Inštitút upozorňuje, že Slovensko má v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie nižšiu účasť na predškolskej výchove. Kapacity škôlok ani nestačia, keďže od roku 2008 rastie počet detí vo veku tri až šesť rokov.

Počet detí bude podľa demografickej prognózy Európskej komisie narastať a kulminovať bude v roku 2016, keď bude v porovnaní s rokom 2011 v tejto vekovej skupine o 12 percent viac detí. Potom sa očakáva postupný pokles. Nedostatočné kapacity škôlok sú bariérou pre zamestnanosť matiek detí v predškolskom veku.

Existuje viacero možností, ako riešiť problém s nedostatkom škôlok, konštatuje inštitút. Jedným z nich by bolo napríklad uloženie zákonnej povinnosti obciam, aby zabezpečili starostlivosť o dieťa od troch do šesť rokov, ak o to rodič požiada.

Niektoré obce by však museli časť zdrojov presunúť z iných projektov na škôlky. Inštitút vypočítal, že zvýšenie kapacít škôlok o 7 000 detí by stálo deväť až 11 miliónov eur ročne na bežných výdavkoch.
Inštitút upozorňuje aj na ďalší problém.

Tým je, že škôlky navštevuje málo detí z nepriaznivého socioekonomického prostredia. To môže potom obmedzovať ich ďalšie vzdelávanie a osobný rozvoj. Výrazne nižšia je miera participácie rómskych detí na predškolskom vzdelávaní v porovnaní s nerómskou populáciou. Môže to len násobiť chudobu v budúcnosti a vytvárať vyššie individuálne a spoločenské náklady.

Najhoršia je situácia rómskych detí zo separovaných a segregovaných osád. Podľa správy United Nations Development Programme tu navštevovalo škôlku aspoň v nejakom minimálnom režime 53,1 percenta detí. Výrazne tak zaostávajú za deťmi z väčšinovej populácie, kde to bolo viac ako 88 percent. Podľa správy z detí z rómskych domácností žijúcich rozptýlene navštevovalo škôlku takmer 61 percent.

U detí zo segregovaných osád to bolo len 45 percent, pričom do predškolského zariadenia chodili maximálne rok. Rómski rodičia, ktorí nedajú svoje dieťa do škôlky, najčastejšie argumentujú nedostatkom peňazí, nezrelosťou dieťaťa alebo absenciou škôlok v okolí, či neochotou dávať dieťa do škôlky.