Skleníkové plyny spôsobujú oneskorenie doby ľadovej

Podľa štúdie nemeckých vedcov aktuálna obežná dráha Zeme okolo Slnka prispieva k vzniku ďalšej ľadovej doby, no bráni tomu vysoká koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére.

 

BRATISLAVA 16. januára  - Vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia môže byť príčinou oneskorenia ďalšej ľadovej doby o 50-tisíc rokov. Tvrdia to nemeckí vedci v štúdii publikovanej v magazíne Nature. Výskumníci analyzovali podmienky potrebné na zaľadnenie, ktoré napríklad panovali na Zemi pred 12-tisíc rokmi, keď sa končila zatiaľ posledná veľká ľadová doba. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, že aktuálna obežná dráha Zeme okolo Slnka prispieva k vzniku ďalšieho chladného obdobia, no bráni tomu vysoká koncentrácia oxidu uhličitého vo vzduchu. Ako napísali, Zem tak čaká predĺžené teplé obdobie.

"Teoreticky, ďalšia ľadová doba by sa mala začať omnoho neskôr, no diskusia, či to bude o 50-tisíc alebo stotisíc rokov, nemá žiaden praktický význam," uviedol pre BBC News Andrey Ganopolski z postupimského Inštitútu pre výskum vplyvu klímy. "Podstatné je to, že sme poukázali, že ľudstvo má geologickú silu. Dokážeme zmeniť prirodzený sled udalostí na desiatky tisícov rokov," doplnil.

Vedci s pomocou simulácie potvrdili, že za vznikom ľadovej doby stojí predovšetkým meniaca sa obežná dráha Zeme okolo Slnka. Naša planéta okolo neho totiž nekrúži v dokonalom kruhu. Okrem toho sa mení aj sklon zemskej osi. Tieto meniace sa pohyby ovplyvňujú množstvo solárneho žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Dosiahnutie určitej úrovne v strednej oblasti severnej pologule môže vyvolať vznik ľadovej doby.

Podľa vedcov je však výrazným faktorom aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Zároveň sa nazdávajú, že Zem pravdepodobne pred začatím priemyselnej revolúcie tesne minula moment vyvolania vzniku ďalšej ľadovej doby. "Sme teraz vo fáze, keď je naše leto na severnej pologuli najvzdialenejšie od Slnka," priblížil Ganopolski. "Za normálnych podmienok, by sa skončil interglaciál a začala by sa nová ľadová doba. Takže v princípe máme z astronomického pohľadu perfektné podmienky. Keby sme mali koncentráciu oxidu uhličitého (CO2) na úrovni 240 ppm, čo bolo pred 200 rokmi, ľadová doba by sa mohla začať, no našťastie to bolo viac, 280 ppm," vyjadril sa vedec.

Medziľadová klíma by však podľa výskumníkov aj tak trvala ešte ďalších 20-tisíc a pravdepodobne 50-tisíc rokov, dokonca aj keby koncentrácia CO2 ostala na úrovni z 18. storočia. Nárast koncentrácie CO2 vo vzduchu na súčasnú úroveň 400 ppm znamená, že pravdepodobne premeškáme ďalší najlepší astronomický moment vyvolania začiatku zaľadnenia. Ako tiež napísali v štúdii, pravdepodobnosť vzniku ľadovej doby v najbližších stotisíc rokoch s ďalším nárastom koncentrácie CO2 výrazné klesá, pričom každých 500 gigaton uhlíka vypustených do atmosféry garantuje oneskorenie vzniku doby ľadovej o ďalších stotisíc rokov.

Podľa Chrisa Rapleyho z University College London, ktorý nebol súčasťou štúdie, jej výsledky prinášajú ďalší dôkaz o tom, že ľudstvo vstúpilo do novej geologickej epochy nazvanej antropocén, ktorá sa vyznačuje environmentálnymi zmenami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Informácie pochádzajú z webovej stránky www.bbc.com.