Skladateľ R. Schumann sa nestal klavírnym virtuózom pre zranenie prsta

Erdenich/Bratislava 28. júla (TASR) – Hudobný skladateľ Robert Schumann zomrel pred 160 rokmi 29. júla v nemeckom Erdenichu. Jeho dielo sa stalo neodmysliteľnou súčasťou dejín, hudobnej kultúry a on sám je spolutvorcom dejín kompozície a estetiky epochy pomenovanej hudobný romantizmus.


Schumannova hudba je naplnená hlbokou citovosťou a melanchóliou a jej ťažisko je predovšetkým v skladbách pre klavír. Silným podnetom pre jeho tvorbu bola preňho poézia súdobých básnikov. Každé dieťa, ktoré sa učí hrať na klavíri, pozná Schumannov Album pre mládež, alebo Detské scény so známou skladbičkou Snenie. Skomponoval mnohé symfónie a piesne, je autorom hudby komornej i vokálnej.

Robert Schumann sa narodil 8. júna 1810 v nemeckom mestečku Zwickau. Jeho vzdelaný otec - kníhkupec - mal spisovateľské a vedecké ambície a ovplyvnil literárne umelecké cítenie mladého Roberta Schumanna. Rodina rozhodla, že chlapec napriek hudobným sklonom pôjde študovať do nemeckého Lipska právo. Atmosféra tohto hudobného mesta Schumanna však úplne pohltila a záujem o hudbu a klavír nadobudol prioritu.

Vypracoval sa na vynikajúceho klaviristu. Hudobné vzdelanie získal u známeho lipského klavírneho pedagóga Friedricha Wiecka, ako aj na univerzite v nemeckom Heidelbergu a sľubne sa vyvíjala aj jeho skladateľská práca. Schumann mal všetky predpoklady stať sa klavírnym virtuózom, plány mu však preťalo zranenie prsta.

Po hlbokom otrase, ktorý mu prinieslo poznanie, že nikdy nebude klavírnym virtuózom, ale aj otcova nečakaná smrť, sa Schumann psychicky zrútil, čo neostalo bez vplyvu na jeho zdravie. Keď sa vyrovnal s novou situáciou, poctivo študoval kompozíciu, aby ju neskôr spoločne s hrou na klavíri vyučoval na lipskom konzervatóriu. Medzitým založil hudobný časopis, ktorý sa zapísal trvalým prínosom do hudobnej estetiky a histórie. Ostrým perom v ňom kritizoval nešváry vtedajšieho hudobného života.

Do manželstva sa mu vkradol hrozivý tieň jeho choroby

Pôsobil ako kapelník vo viacerých nemeckých mestách, napríklad v Drážďanoch. Počas svojho šťastného obdobia v nemeckom Düsseldorfe skomponoval Violončelový koncert a-mol, známa a hraná je jeho symfónia č.3 Es dur Rýnska, často sa na koncertoch uvádzajú jeho ouvertúry Messinská nevesta, Július Caesar, Herman a Dorothea.

Od čias Schumannových štúdií v Lipsku sa jeho životom tiahla niť veľkej lásky k dcére svojho učiteľa klavíra Clare Wieckovej, talentovanej klaviristky, neskôr známej a úspešnej klavírnej virtuózky v Európe, s ktorou sa v roku 1840 oženil napriek nesúhlasu jej otca a ktorú časom sprevádzal na jej nespočetných zahraničných umeleckých turné. Do manželstva sa však vkradol hrozivý tieň jeho choroby, prejavujúcej sa depresiami, ochabnutosťou a strachom zo smrti. Ako tridsaťročný prehlásil, že sa staroby nedočká, preto neustále veľa komponoval.

Clara Schumannová, stojac mu verne po boku a vychovávajúc sedem detí, bola prvou a vynikajúcou interpretkou jeho klavírnych diel.

Robert Schumann zomrel 29. júla 1856 v psychiatrickej liečebni v nemeckom Erdenichu vo veku 46 rokov.

Stratené hudobné dielo skladateľa Roberta Schumanna objavili vo verejnej knižnici v nemeckom mestečku Überlingen pri rekatalogizácii materiálov v roku 2006. Objav však zverejnili až v roku 2009, keď ho preskúmali vedci z mníchovskej pobočky organizácie Répertoire International des Sources Musical (RISM - nezisková organizácia, ktorá sa špecializuje na globálne zaznamenávanie a dokumentovanie písomných hudobných zdrojov). Jediný list papiera obsahuje skladbu pre klavír s názvom Ahnung (Predtucha), Schumann ju zložil pravdepodobne okolo roku 1838 a daroval ju priateľovi. Skladba bola zapísaná v zozname, ktorý zostavila skladateľova manželka Clara, považovali ju však za navždy stratenú. Do knižnice sa dostala v roku 1888, v tom čase však jej predstaviteľom unikol význam materiálu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR