Skauti sa musia stretávať v tme a v zime

V objekte bývalej materskej školy na Tulskej ulici sú od roku 1997. „Vždy sme za prenájom riadne platili,“ dodáva. Všetko sa to začalo v polovici septembra tohto roku. „Išiel som do budovy,“ spomína si bystrický skaut. „Dnu som sa však nedostal. Boli vymenené zámky. Pýtal som sa našej náčelníčky, či o tom niečo vie. Nevedela.“ Pán Dropčo išiel teda na krajský úrad, ktorému budova patrí. „Kompetentná pani bola veľmi prekvapená, že chcem od nej kľúče. Spýtala sa, že odkedy tam sídlime,“ vraví Dropčo. Na jeho naliehanie nakoniec kľúče dostal.

Žiaľ, občianska rada, ktorá taktiež v objekte sídli, sa ku kľúčom dodnes oficiálne nedostala. „Musel som rozmnožiť svoje kľúče,“ hovorí Dropčo, ktorý má v občianskej rade na starosti sociálne záležitosti.
Diametrálne odlišný názor na celú situáciu má krajský úrad. „Skautom sme kľúče dali,“ hovorí Viera Hajduková.  „Vo februári došlo k havarijnému stavu s kúrením.“ Podľa jej slov ju prekvapujú vyjadrenia Dropču, ktorý vraj sám povedal, že „im nerobí problém stretávať sa aj vo vetrovkách“. Zástupkyňa prednostu krajského úradu Marta Babiaková pre náš denník potvrdila, že celý objekt je na predaj. „Urobili sme už dve ponukové konania. Nikto však oň neprejavil záujem. Ani mesto, ani VÚC,“ poznamenáva smutne.
Donedávna bol do komplexu voľný prístup. „V bývalej škôlke prespávali bezdomovci,“ tvrdí banskobystrický aktivista. „Až keď sme na to majiteľa upozornili, dal všade mreže.“ A na steny tabuľku s nápisom: „Majetok štátu. Vstup zakázaný.“ Nehovoriac o hŕbe odpadkov pri vstupnej bráne a o fašistických symboloch SS a 88 na stenách, majetok štátu, na ktorý sa všetci skladáme, celkom slušne chátra. „Nemáme peniaze na to, aby sme stále zasklievali okná, ktoré niekto nanovo rozbije,“ uzatvára Babiaková.
Ján Krempaský