|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Adriana Macháčová, Róbert Dyda: Škandál v lepšej spoločnosti Foto: Vydavateľstvo Ikar
Bratislava 8. januára (OTS) - Na svedomí to má anonymná správa od dôverného priateľa. Podľa pisateľa má úspešný právnik a tvár novovzniknutej politickej strany milenku... Škandál v lepšej spoločnosti rozpráva o jednom naoko vydarenom manželstve, ktorému nič nechýba, ale ako to už býva, pod pozlátkom sa skrývajú netušené veci...
Šokovaná Izabela si najme súkromného detektíva, aby potvrdil či vyvrátil toto tvrdenie. Netuší, že Albert má skutočne v pláne zmeniť nielen svoju kariéru, ale po voľbách aj manželku. Miesto po jeho boku má zaujať mladá investigatívna novinárka Petra Brunovská.
Atraktívnu čiernovlásku však nájdu mŕtvu. Okruh ľudí, ktorí by mohli stáť za jej smrťou, je nejasný. Podozrenie padá na každý terč Petriných článkov, novú politickú superstar, ale aj na Izabelu, ktorá nemienila hrať druhé husle.
Ako zdolajú účastníci tohto škandálu jeho následky?
Vyrovná sa s ohrozením svojich plánov do seba zahľadená lepšia spoločnosť?
Spád udalostí naznačuje, že dôležitejšie než samotný zločin je to, kto z neho vyťaží čo najviac.
VYPOČUJTE SI
A.Macháčová číta z knihy Škandál v lepšej spoločnosti
Adriana Macháčová a Róbert Dyda napísali už tri knihy, v ktorých sa spája šoubiznis, smotánka, mediálne prostredie a to všetko s pútavou detektívnou zápletkou.
Začítajte sa do novinky Škandál v lepšej spoločnosti:
Úspešný advokát Albert Wolf prešiel k zapratanej knižnici, naklonil hlavu a čítal jednotlivé tituly kníh. Mal by si vybrať niečo, čím si vyčistí hlavu, príde na iné myšlienky a zatlačí spomienky do čiernobielych odtieňov minulosti. Jednoducho zabudne...
Ukazovák zapichol do vrchu jednej z väzieb a knihu vysunul. V tom okamihu jeho pozornosť upútal záblesk v prázdnom priestore za ňou. Vopchal ruku do otvoru, zachytil hranatý predmet a ponad knihy ho vytiahol. Nechápavo hľadel na ručne zhotovenú škatuľu z kartónu, oblepenú obrázkami spevákov, hercov a srdiečkami zo zlatého baliaceho papiera... Patrila Lívii, jeho pätnásťročnej dcére. Jasne si spomenul, že ešte prednedávnom ju videl na jej písacom stole. Čo robí v poličke za dielami klasikov, súčasnou literatúrou a ženskými románmi?
Odložil knihu nabok a opatrne nadvihol vrchnák škatule. Nazrel dnu a našiel množstvo novinových výstrižkov s výraznými titulkami:
V parlamentnej lavici sedí zločinec; Bojovník za čistotu rodiny týral svoju manželku; Politik porušil zákon, za ktorý v minulosti hlasoval...
Wolf sa zarazene prehraboval kontroverznými politickými článkami týždenníka Fokus. Všetky mal prečítané a dobre poznal aj ich autorku – investigatívnu novinárku Petru Brunovskú. Jej meno na výstrižkoch niekto zreteľne zakrúžkoval raz červenou fixkou, potom modrou, inde zas perom, ale aj ceruzou.
Privrel oči; priam fyzicky cítil, ako sa perami dotýka Petrinho štíhleho krku, odhŕňa hrivu dlhých čiernych vlasov, láska sviežu ružovú pleť a počuje zvonivý smiech...
„Myslíš okrem sexu aj na niečo iné?“
„Na peniaze, moc a premiérske kreslo,“ žoviálne sa zasmial. „Chcem počuť potlesk, chcem, aby ma milovali tetušky, babičky a ich krásne vnučky,“ prudko z Petry strhol prikrývku. Ostýchavo si dlaňou zakryla ohanbie a zvodne prekrížila dlhé nohy. Zovrel ju do náruče a nežne si ju pritiahol k sebe.
Len čo sa stane poslancom, s Izabelou sa rozvedie a svoj život navždy spojí s Petrou, plánoval. Dovtedy musia ich vzťah udržať v tajnosti. Neobával sa, že by ho Izabela odhalila. Dával si pozor, aby na seba neupozornil zbytočnými služobnými cestami, novými košeľami a prehnaným časom stráveným v kúpeľni. Taktiež si strážil mobil, pred príchodom domov všetky esemesky, volania a mailové správy starostlivo vymazal. Neexistovali žiadne dôkazy, ktorými by ho usvedčila. Zatiaľ sa nikto nesmie o nich dvoch dozvedieť a rozvláčať v médiách jeho meno.
Albert Wolf chcel vstúpiť do politiky, a tak neváhal, keď dostal ponuku z vysokých kruhov, ktoré radšej ostávali v pozadí. Uspel v konkurencii ostatných snobských, pokryteckých a ctižiadostivých členov strany, hoci sa všetci tvárili, akoby boli kamarátmi od detstva, a stal sa ich lídrom. Mimomanželská avantúra by vyvolala medzi týmito postavičkami pohoršenie. Obraz dokonalého manželského páru, ktorý starostlivo vytváral nielen pred verejnosťou, ale aj u seba doma, by sa razom rozplynul. Nerád by vyvolal škandál skôr, než je to nutné. No a po voľbách, ako to býva na Slovensku zvykom, priznaním milenky môže v očiach voličov paradoxne ešte stúpnuť.
Petra je ten správny typ. Reprezentatívny doplnok politika, droga, ktorá ho aktivuje. Láska k nej z neho urobila nadčloveka. Albert Wolf už zavetril úspech.
Kariéra na prvom mieste...
Potriasol hlavou, aby sa zbavil bolestnej spomienky, hoci vedel, že na niečo také sa zabudnúť nedá. Petra Brunovská je mŕtva. Naposledy, keď ju videl, bola živá, zdravá a nahá. Odišiel od nej v utorok večer a na druhý deň ju našli zavraždenú. Jej smrť vyvolala celý rad otázok, hystériu novinárov, paniku medzi politikmi a zvedavosť verejnosti.
„Zaistili sme odtlačky prstov, eliminovali tie, ktoré nepatria obeti, ale nepodarilo sa nám ich spojiť s niekým z policajnej databázy. Páchateľom je osoba bez záznamu. Čaká nás dlhé vyšetrovanie. Vypočuli sme susedov, nikto si nič podozrivé nevšimol, žiaden pohyb cudzích ľudí ani nijaké zaparkované auto pred domom. Jednoducho nič. Ich výpovede nikam nevedú,“ vybavili sa mu slová vyšetrovateľa polície v ranných správach, už ani nevie, ktorej televízie, ale aj úškrnok na perách dcéry. Tvárila sa, že niečo hľadá v školskom batohu. Kontroluje zošity, perá, ceruzky, ale zreteľne videl, ako počúva, čo hovoria. Postrehol, že sa jej pery pohybujú, niečo si mrmle popod nos a poškuľujúc po obrazovke, prikyvuje.
Albert pozrel znova do škatule a vtedy mu to došlo. Zmeravel.
„Panebože, hádam s tým nemá Lívia niečo spoločné?!“ priškrtene vykríkol, akoby mu niekto nečakane utiahol slučku okolo krku. Tvár mu osinela a škatuľka plná výstrižkov sa mu v rukách prevrátila. Noviny sa šuchotavo rozsypali po koberci...
Úspešný advokát Albert Wolf prešiel k zapratanej knižnici, naklonil hlavu a čítal jednotlivé tituly kníh. Mal by si vybrať niečo, čím si vyčistí hlavu, príde na iné myšlienky a zatlačí spomienky do čiernobielych odtieňov minulosti. Jednoducho zabudne...
Ukazovák zapichol do vrchu jednej z väzieb a knihu vysunul. V tom okamihu jeho pozornosť upútal záblesk v prázdnom priestore za ňou. Vopchal ruku do otvoru, zachytil hranatý predmet a ponad knihy ho vytiahol. Nechápavo hľadel na ručne zhotovenú škatuľu z kartónu, oblepenú obrázkami spevákov, hercov a srdiečkami zo zlatého baliaceho papiera... Patrila Lívii, jeho pätnásťročnej dcére. Jasne si spomenul, že ešte prednedávnom ju videl na jej písacom stole. Čo robí v poličke za dielami klasikov, súčasnou literatúrou a ženskými románmi?
Odložil knihu nabok a opatrne nadvihol vrchnák škatule. Nazrel dnu a našiel množstvo novinových výstrižkov s výraznými titulkami:
V parlamentnej lavici sedí zločinec; Bojovník za čistotu rodiny týral svoju manželku; Politik porušil zákon, za ktorý v minulosti hlasoval...
Wolf sa zarazene prehraboval kontroverznými politickými článkami týždenníka Fokus. Všetky mal prečítané a dobre poznal aj ich autorku – investigatívnu novinárku Petru Brunovskú. Jej meno na výstrižkoch niekto zreteľne zakrúžkoval raz červenou fixkou, potom modrou, inde zas perom, ale aj ceruzou.
Privrel oči; priam fyzicky cítil, ako sa perami dotýka Petrinho štíhleho krku, odhŕňa hrivu dlhých čiernych vlasov, láska sviežu ružovú pleť a počuje zvonivý smiech...
„Myslíš okrem sexu aj na niečo iné?“
„Na peniaze, moc a premiérske kreslo,“ žoviálne sa zasmial. „Chcem počuť potlesk, chcem, aby ma milovali tetušky, babičky a ich krásne vnučky,“ prudko z Petry strhol prikrývku. Ostýchavo si dlaňou zakryla ohanbie a zvodne prekrížila dlhé nohy. Zovrel ju do náruče a nežne si ju pritiahol k sebe.
Len čo sa stane poslancom, s Izabelou sa rozvedie a svoj život navždy spojí s Petrou, plánoval. Dovtedy musia ich vzťah udržať v tajnosti. Neobával sa, že by ho Izabela odhalila. Dával si pozor, aby na seba neupozornil zbytočnými služobnými cestami, novými košeľami a prehnaným časom stráveným v kúpeľni. Taktiež si strážil mobil, pred príchodom domov všetky esemesky, volania a mailové správy starostlivo vymazal. Neexistovali žiadne dôkazy, ktorými by ho usvedčila. Zatiaľ sa nikto nesmie o nich dvoch dozvedieť a rozvláčať v médiách jeho meno.
Albert Wolf chcel vstúpiť do politiky, a tak neváhal, keď dostal ponuku z vysokých kruhov, ktoré radšej ostávali v pozadí. Uspel v konkurencii ostatných snobských, pokryteckých a ctižiadostivých členov strany, hoci sa všetci tvárili, akoby boli kamarátmi od detstva, a stal sa ich lídrom. Mimomanželská avantúra by vyvolala medzi týmito postavičkami pohoršenie. Obraz dokonalého manželského páru, ktorý starostlivo vytváral nielen pred verejnosťou, ale aj u seba doma, by sa razom rozplynul. Nerád by vyvolal škandál skôr, než je to nutné. No a po voľbách, ako to býva na Slovensku zvykom, priznaním milenky môže v očiach voličov paradoxne ešte stúpnuť.
Petra je ten správny typ. Reprezentatívny doplnok politika, droga, ktorá ho aktivuje. Láska k nej z neho urobila nadčloveka. Albert Wolf už zavetril úspech.
Kariéra na prvom mieste...
Potriasol hlavou, aby sa zbavil bolestnej spomienky, hoci vedel, že na niečo také sa zabudnúť nedá. Petra Brunovská je mŕtva. Naposledy, keď ju videl, bola živá, zdravá a nahá. Odišiel od nej v utorok večer a na druhý deň ju našli zavraždenú. Jej smrť vyvolala celý rad otázok, hystériu novinárov, paniku medzi politikmi a zvedavosť verejnosti.
„Zaistili sme odtlačky prstov, eliminovali tie, ktoré nepatria obeti, ale nepodarilo sa nám ich spojiť s niekým z policajnej databázy. Páchateľom je osoba bez záznamu. Čaká nás dlhé vyšetrovanie. Vypočuli sme susedov, nikto si nič podozrivé nevšimol, žiaden pohyb cudzích ľudí ani nijaké zaparkované auto pred domom. Jednoducho nič. Ich výpovede nikam nevedú,“ vybavili sa mu slová vyšetrovateľa polície v ranných správach, už ani nevie, ktorej televízie, ale aj úškrnok na perách dcéry. Tvárila sa, že niečo hľadá v školskom batohu. Kontroluje zošity, perá, ceruzky, ale zreteľne videl, ako počúva, čo hovoria. Postrehol, že sa jej pery pohybujú, niečo si mrmle popod nos a poškuľujúc po obrazovke, prikyvuje.
Albert pozrel znova do škatule a vtedy mu to došlo. Zmeravel.
„Panebože, hádam s tým nemá Lívia niečo spoločné?!“ priškrtene vykríkol, akoby mu niekto nečakane utiahol slučku okolo krku. Tvár mu osinela a škatuľka plná výstrižkov sa mu v rukách prevrátila. Noviny sa šuchotavo rozsypali po koberci...
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR