Sinológ: Významnými slovenskými sinológmi sú M. Čarnogurská a M. Gálik

Bratislava 29. apríla (TASR) – Sinológovia Katedry východoázijských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) pripravujú k 4. máju 2019, k storočnici študentského hnutia, svetovú konferenciu. Bude sa konať na Slovensku a počíta sa s účasťou významných sinológov, odborníkov na čínsky jazyk a literatúru z celého sveta. Hnutie 4. mája 1919, respektíve Hnutie za novú kultúru, sa stalo katalyzátorom politických, spoločenských a kultúrnych zmien, ktoré vyústili, okrem iného, aj do prijatia moderného spisovného jazyka. Pre TASR to povedal Ľuboš Gajdoš z Katedry východoázijských štúdií FF UK v Bratislave v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.


-Najskôr sa pozrime na čínsky jazyk z hľadiska histórie a súčasnosti. Ako sa v odborných kruhoch charakterizuje?-

Súčasný spisovný čínsky jazyk sa formoval postupne. Začiatky tohto procesu možno datovať približne do druhej polovice 19. storočia, hoci za najvýznamnejšie obdobie z hľadiska formovania a zavádzania do praktického života možno považovať 20. — 30. roky 20. storočia.

-Dovtedy sa používal aký jazyk?-

Do tohto obdobia, to znamená približne do 20-tych rokov 20. storočia, sa v Číne ako spisovný jazyk používal takzvaný literárny jazyk, ktorý napodobňoval vzory z klasickej čínštiny, z obdobia asi od 5. storočia pred n.l. do asi 3. storočia n.l. Literárny jazyk počas svojej histórie, samozrejme, absorboval aj novú slovnú zásobu, ale v zásade možno literárny jazyk charakterizovať ako mŕtvy jazyk, ktorý sa používal ako úradný jazyk až do 20. rokov 20. storočia.

-Používal sa aj v ústnej forme?-


Nie, používal sa len v písomnom styku. Tu nachádzame veľmi peknú paralelu s latinčinou v Európe, veď aj na našom území sa pomerne dlho používala latinčina ako úradný jazyk, respektíve jazyk štátnej správy. A veľmi podobná situácia bola v tomto smere aj v Číne s tým, že popri literárnom jazyku existovala, samozrejme, aj hovorená reč, ktorá bola značne odlišná. Aj v súčasnosti sú rozdiely medzi písanou a hovorenou formou jazyka pomerne veľké, hoci menšie ako v minulosti. Existovali teda vedľa seba dva jazyky, jeden živý, hovorený a druhý písaný, ktorý sa používal ako úradný jazyk. No a práve začiatky formovania moderného spisovného jazyka, ktorý sa používa v súčasnosti v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), na Taiwane, čiastočne v Singapure, spadajú do konca 19. storočia a proces uzákoňovania je symbolizovaný Hnutím 4. mája 1919. V tomto období existoval v Číne silný spoločenský dopyt, ktorý tlačil na urýchlenie aj napríklad jazykových reforiem, pretože podľa sympatizantov tohto hnutia vtedajšia forma spisovného jazyka nevyhovovala potrebám modernej spoločnosti.

-Čím bol tento dopyt vyvolaný?-

Predovšetkým to bolo zaostávanie Číny v ekonomickej, hospodárskej, vojenskej oblasti, jej nerovnoprávnym postavením v medzinárodnom meradle a podobne. To všetko vyústilo do potreby reforiem, ktoré boli artikulované najmä liberálnymi intelektuálmi tej doby. Výsledkom reforiem, okrem iného, bolo ustanovenie hovorenej formy jazyka za základ spisovného jazyka, vtedy nazývaného národný jazyk. Spisovný jazyk v ČĽR vychádza z národného jazyka tohto obdobia.

-Čiže, na budúci rok bude veľké výročie, 100 rokov od zavádzania moderného spisovného jazyka do praxe. Máte už informácie o tom, čo ČĽR pripravuje v rámci osláv?-

Toto výročie sa veľmi často spomína aj v prejavoch najvyšších predstaviteľov ČĽR. Je to jedno z najvýznamnejších výročí v dejinách modernej Číny a je to významný medzník, ktorý do veľkej miery ovplyvňoval a ovplyvňuje dianie nielen v jazyku. Treba tiež povedať, že názory vtedajších intelektuálov na jazykové reformy neboli jednotné, diskutovalo sa o tom, či pôvodný literárny jazyk mohol plniť aj naďalej svoju úlohu, alebo nie.

-Slovenská sinológia prispeje k tomuto výročiu?-

Áno, v súvislosti s týmto výročím pripravujeme na katedre v spolupráci s Konfuciovým inštitútom celosvetovú konferenciu práve k výročiu 4. mája 1919, na ktorej sa zúčastnia jednak významní sinológovia z celého sveta v oblasti literatúry, jazyka, filológie, jazykovedy, ale aj významní odborníci z ČĽR.

-Kde sa bude táto konferencia konať?-

Určite sa bude konať na Slovensku, či sa bude konať v Bratislave, ešte nevieme, prichádzajú do úvahy aj iné možnosti. Nosnými témami budú moderná literatúra a jazyk.

-Aký vzťah k svojmu jazyku majú Číňania?-

Myslím si, že vzťah Číňanov k vlastnému jazyku je v porovnaní s nami akoby bližší, respektíve ako by si viac uvedomovali existenciu vlastného jazyka, jeho špecifiká. Jazyk je určite jeden z pilierov čínskej identity. To znamená, že môj jazyk veľmi často v ponímaní Číňanov znamená moje písmo, teda čínske znakové písmo ako súčasť národnej identity. Skúsme si porovnať napríklad to, koľko Slovákov má doma Pravidlá slovenského pravopisu a koľko ich pravidelne používa. Ak prídete do čínskej rodiny v meste, pravdepodobne v každej nájdete nejaký slovník čínskeho jazyka. Je to dané, samozrejme, aj tým, že čínština sa zapisuje znakovým písmom. Žiadny Číňan neovláda všetky znaky, tých je spolu viac ako 54.000.

-Koľko z nich sa používa v reálnom živote?-

V reálnom bežnom živote sa ich používa do 5000, ale aj táto hranica 5000 je pomerne vysoké číslo a bežný Číňan aktívne neovláda 5000 znakov. Ak ovláda 3000 znakov, v podstate si vystačí v bežnom živote. Samozrejme, ak pracuje s jazykom, ak je to učiteľ, jazykovedec, filológ, tak ich ovláda viac. Ale vo všeobecnosti pre bežného používateľa jazyka platí, že ak ovláda 3000 - 4000 znakov, je to úplne postačujúce množstvo pre každodennú komunikáciu, ale aj pre napísanie odborného príspevku. Takže áno, vzťah Číňanov je k vlastnému jazyku akoby bližší, ale je to do značnej miery dané čínskym znakovým písmom. Akoby existovala ekvivalencia medzi jazykom a písmom a písmo, čínske znaky, to je niečo, na čo sú Číňania do veľkej miery hrdí. Je to dané aj historickými súvislosťami a napríklad aj tým, že je to najdlhšie kontinuálne používané písmo v súčasnosti na svete.

-Ako je to z výpožičkami lexém, slov, do slovnej zásoby čínštiny? A ako vyzerá tvorba nových slov, najmä terminológie?-

Na túto otázku je potrebné nazerať z perspektívy moderného spisovného jazyka a hlavne procesu formovania moderného spisovného jazyka. V druhej polovici 19. storočia si samotní Číňania uvedomili, najmä po porážke v Ópiových vojnách (1839 — 1860), že je potrebné sa vážne zamyslieť nad sebou samými a nad spoločnosťou, v ktorej žili, nad úrovňou vzdelávania a podobne. Zistili, že literárny jazyk, ktorý používajú, je najmä v oblasti slovnej zásoby absolútne nedostačujúci na to, aby mohol pokrývať potreby v oblasti prírodných, technických vied a tak ďalej. Číňania hľadali inšpiráciu v tom období v iných krajinách, ktoré reformovali svoj jazyk, napríklad v Turecku alebo im bližšom Japonsku.


-A inšpirovali sa...-

Na príklade Japonska videli, že za pomerne krátke obdobie sa dá zreformovať jazyk tak, aby vyhovoval potrebám modernej spoločnosti v oblasti prírodných vied a, samozrejme, aj humanitných vied. A práve japončina bola prvotným zdrojom pri rozširovaní lexiky moderného jazyka. Keďže Japonci v minulosti prijali čínske znakové písmo a počas reforiem Meidži (1868 – 1912) vytvorili novú slovnú zásobu, ktorá bola zapísaná čínskymi znakmi, bolo pre Číňanov pomerne jednoduché osvojiť si časť tejto slovnej zásoby priamo z japončiny, najmä tú, ktorá zachytávala prírodné a technické vedy. Treba tiež dodať, že veľa osobností vtedajšieho spoločenského života študovalo práve v Japonsku.

-Aké iné zdroje na obohatenie čínskej slovnej zásoby boli?-

Okrem toho významné zdroje obohacovania slovnej zásoby moderného spisovného jazyka sú angličtina, ruština, francúzština. Problém pri preberaní slov alebo vytvárania internacionalizmov v čínštine spôsobuje zvuková rovina jazyka, ktorá je veľmi chudobná. Čínština má len 400 slabík, keď k tomu pripočítame suprasegmentálne fonémy, teda tóny, je ich spolu okolo 1300. Pre porovnanie, v angličtine je ich viac ako 5000. Je teda potrebné, aby sa pri preberaní slová prispôsobovali zvukovej rovine čínštiny.

-Povedzme si konkrétny príklad: osobný počítač, personal computer, v čínštine to bude...?-

V čínštine to bude elektrický mozog: tien-nao (diannao). Väčšina slovnej zásoby vzniká skladaním, kompozíciou. To znamená, spojí sa prvá morféma tien – elektrický, s druhou morfémou mozog – nao. Elektrický hovor je telefón, telefonát tien-chua (dianhua), elektrické vozidlo je električka tien-čch (dianche), elektrické schody sú výťah tie–tchi. A tak ďalej. Väčšina nových slov vzniká z vlastných zdrojov, aj keď to môžu byť kalky. Pri preberaní napríklad z angličtiny sa niekedy doslovne preložia jednotlivé morfémy priamo do čínštiny.

-Skúsme si aspoň v základných rysoch povedať niečo o čínskej literatúre.-

Na začiatok je potrebné uviesť, že v Číne sa literatúra v minulosti delila na vysokú literatúru, ktorá bola písaná práve literárnym jazykom, ktorý napodobňoval klasické vzory, tak ako písal napríklad Konfucius, a potom to bola takzvaná nízka literatúra, ktorá bola písaná hovoreným jazykom, ktorý vychádzal z vtedajšej podoby hovorenej reči a snažil sa ju napodobňovať. Kým vysoká literatúra bola vždy vysoko cenená, išlo napríklad o filozofické práce, poéziu a podobne, literárne práce takzvanej nízkej literatúry neboli oficiálne veľmi cenené, napriek tomu boli veľmi populárne aj medzi literátmi, aj medzi vzdelanou vrstvou populácie. Do nízkej literatúry patria napríklad klasické čínske romány z obdobia dynastie Ming a Čching, ktoré sú známe aj slovenskému čitateľovi z českých a slovenských prekladov. Spomeňme slovenský preklad Sna o červenom pavilóne sinologičky Maríny Čarnogurskej. Z klasickej čínštiny preložila pani Čarnogurská Hovory.

-Spomenuli ste doktorku Marínu Čarnogurskú. Povedzme si o nej a o ďalších slovenských sinológoch niečo viac.-

Pani doktorka Čarnogurská, v súčasnosti už na dôchodku, v minulosti pracovníčka Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavu orientalistiky sa dlhodobo, prakticky počas celej svojej kariéry, venovala vedeckému výskumu najmä textov v klasickej čínštine a čiastočne aj textom písaných v jazyku pai-chua. Určite nemôžeme zabudnúť na Dr. Mariána Gálika, takisto vedeckého pracovníka Ústavu orientalistiky SAV, medzinárodne uznávaného literárneho vedca, komparatistu, orientalistu, ktorého vedecká práca je skutočne mimoriadna a ktorý je, okrem iných, nositeľom ceny Alexandra von Humboldta. Zúčastnil sa na mnohých vedeckých konferenciách v zahraničí, kde prezentoval výsledky svojej vedeckej činnosti. Spomeniem ešte, že je autorom 15 monografií. V minulosti aj prekladal, na Slovensku vyšiel napríklad román Rikšiar.

-Aké sú možnosti študovať čínsky jazyk a literatúru na Slovensku? Čo čínska strana ponúka študentom sinológie?-

U nás študujú študenti okrem čínskeho jazyka aj klasickú čínštinu. Študujú aj predmety, ktoré súvisia s čínskou kultúrou. Sú to predovšetkým história, klasická literatúra aj moderná literatúra, náboženstvá, súčasná spoločenská a politická situácia v Číne. V rámci štúdia majú naši študenti na základe podpísanej bilaterálnej dohody medzi Slovenskou republikou a ČĽR možnosť absolvovať výmenný pobyt na niektorej z čínskych univerzít. Počty miest sú pomerne priaznivé pre našich, ale nielen pre našich študentov, pretože prihlásiť do konkurzu sa môžu aj iní študenti, nielen študenti z našej katedry. Miest je približne 15 - 17 ročne.

-Môžete zo svojej skúsenosti povedať, aká je úroveň čínskych univerzít?-

Ja som prvýkrát prišiel do Číny v roku 1995, čo je už pomerne dávno. Sám môžem hodnotiť za toto obdobie, ako sa zmenil prístup čínskej strany a ako sa menia podmienky pre štúdium v Číne. Kým v polovici 90. rokov 20. storočia nám podmienky z nášho pohľadu pripadali veľmi sparťanské, napríklad ubytovanie alebo celková výbava internátov, v súčasnosti to už neplatí, podmienky pre štúdium sú už omnoho lepšie. Od polovice 90. rokov je badateľný trend zvyšujúceho sa počtu zahraničných študentov. Naši študenti väčšinou absolvujú študijný pobyt na niektorej z významných univerzít v Číne, ktoré sa v celosvetovom hodnotení radia na popredné miesta.

-Spomeňme niektoré z nich...-

Napríklad v prírodných vedách a technológiách je to Tsinghua University v Pekingu. Sú to napríklad aj Pekinská univerzita alebo v Fudan University v Šanghaji.

 



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR