Silná koruna môže podľa ekonómov skomplikovať prijatie eura

BRATISLAVA 11. januára (WEBNOVINY) - Prudké posilňovanie koruny by sa mohlo stať prekážkou na ceste k euru. Platilo by to najmä vtedy, ak by sa opakovali intervencie Národnej banky Slovenska (NBS), alebo ak by centrálna banka musela revalvovať stanovenú centrálnu paritu, teda kurz, okolo ktorého sa musí koruna pohybovať počas pobytu v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Podľa decembrového prieskumu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) je totiž otázne, či by Slovensko dokázalo obhájiť tieto kroky pred inštitúciami Európskej únie. Inštitút v prieskume zisťoval odhady ekonómov a analytikov na pravdepodobnosť plnenia maastrichtských kritérií. Vzhľadom na nečakane prudké posilňovanie koruny v uplynulých mesiacoch prieskum po prvý raz obsahoval aj otázky na plnenie kritéria menovej stability.

Za splnenie kurzového kritéria sa považuje pohyb slovenskej meny v pásme +15 % / -15 % od stanovenej centrálnej parity 38,455 SKK/EUR. Ide teda o interval približne od 32,690 SKK/EUR do 44,220 SKK/EUR. V závere minulého roka koruna vylepšila svoje historické maximum voči euru až na 34,060 SKK/EUR, čím sa dostala viac ako 11 % od centrálnej parity. NBS na to reagovala priamou intervenciou na devízovom trhu. "Napriek tomu považujú analytici splnenie menového kritéria za pravdepodobnejšie, ako splnenie kritéria pre deficit verejných financií alebo infláciu," uvádza INEKO. Pravdepodobnosť, že Slovensko udrží stabilitu meny, totiž odhadli v priemere na 88 %, zatiaľ čo pravdepodobnosť dodržania deficitu verejných financií odhadujú na 79 %. Najrizikovejšie je podľa nich splnenie inflačného kritéria, ktorého pravdepodobnosť je podľa prieskumu medzi ekonómami 72 %.

Decembrového prieskumu inštitútu INEKO sa zúčastnilo 15 respondentov. Dvanásť z nich si myslí, že Slovensko prijme euro v plánovanom termíne, teda od 1. januára 2009. Opačného názoru sú zvyšní traja. Celkovú pravdepodobnosť prijatia eura v stanovenom termíne odhadli ekonómovia v priemere na 66 %, čo je o dva percentuálne body viac, ako v novembri 2006. Oproti novembru klesol ich priemerný odhad deficitu verejných financií pre rok 2007 z 3,0 % na 2,9 % hrubého domáceho produktu, čo môže byť dôsledok schválenia štátneho rozpočtu v parlamente. Znížil sa tiež odhad priemernej 12-mesačnej inflácie ku koncu marca 2008, a to z 2,5 % na predpokladaných 2,3 %. Podľa inštitútu to môže byť výsledok silnejúcej koruny, ako aj nižších úprav cien plynu a elektriny.

SITA/AP