Sigmund Freud významne zmenil prístup k duševným chorobám

Viedeň/Bratislava 5. mája (TASR) - Rakúsky lekár, psychiater a autor teórie psychoanalýzy Sigmund Freud sa narodil 6. mája pred 160 rokmi.




Bol uctievaný a obdivovaný, avšak sotva by sa našla osobnosť, ktorá by bola a dodnes je predmetom ostrejších sporov, ako práve "otec" psychoanalýzy. Vo svojej vedeckej činnosti a klinickej praxi sa zameral na štúdium nevedomia, pričom u pacientov praktikoval revolučnú liečbu pomocou hypnózy.

Sigmund Freud sa narodil 6. mája 1856 v českom meste Příbor (nemecky Freiberg) na severovýchodnej Morave ako najstarší zo šiestich detí. Jeho otec Jakub Freud bol židovský obchodník s vlnou, matka Amália Freudová bola druhou ženou svojho manžela, mladšia o 20 rokov. V roku 1859 sa rodina presťahovala do rakúskej Viedne. Základné vzdelanie získal Freud doma, strednú školu ukončil s vyznamenaním ako jeden z najlepších žiakov. Nadpriemerne inteligentný mladík sa ďalej rozhodol študovať medicínu. Na Viedenskej univerzite bol opäť považovaný za vynikajúceho a ambiciózneho študenta. Počas vysokoškolských štúdií nastúpil do fyziologického laboratória, ktoré viedol nemecký lekár a fyziológ Ernst Wilhelm von Brücke. Freund vynikal vo svojom výskume, v ktorom sa koncentroval na neurofyziológiu. Po promócii v roku 1881 sa z existenčných dôvodov rozhodol pre lekársku prax. Dostal miesto klinického asistenta vo Všeobecnej viedenskej nemocnici, kde sa vzdelával pod vedením psychiatra Theodora Meynerta. O tri roky neskôr ho menovali do funkcie odborného asistenta v odbore neuropatológia po tom, ako dokončil dôležitý výskum mozgovej drene.

V roku 1885 odišiel Freud do francúzskej metropoly Paríža, kde asistoval slávnemu psychiatrovi Jean-Martin Charcotovi. A práve tam nastal obrat v jeho kariére. Charcotova práca s pacientmi mu ukázala možnosť, že skôr ako v mozgu môžu mať psychologické problémy pôvod v mysli. Keď sa v roku 1886 vrátil do Viedne, spriatelil sa s berlínskym lekárom Wilhelmom Fliessom, ktorého úloha vo vývoji psychoanalýzy vyvolávala búrlivé debaty. Následne si založil vlastnú neurologickú ambulanciu, kde začal skúmať prípady hysterických pacientok a cez elektroliečbu a hypnózu sa prepracoval k vlastnej metóde a teórii o ľudskej osobnosti - psychoanalýze. Definoval ju ako vedu, ktorá sa snaží vypátrať utajené duševné deje v podvedomí a tiež pudové impulzy, ktoré ich vyvolávajú.

Freudova práca na poli hystérie sa potom sústredila na ženskú, neskôr mužskú sexualitu. Vedecké bádanie rozšíril o výskum snov, pričom tvrdil, že "sny sú kráľovská cesta k poznaniu nevedomia". Výsledky svojej práce prezentoval v knihe Výklad snov (1900), ktorá je označovaná za majstrovské dielo. Svoje analytické bádania rozšíril aj o výskum vtipu a jeho vzťahu k nevedomiu. Podľa neho aj vtip má dvojakú kvalitu. Na jednej strane je úmyselne zosnovaný, na druhej nevedome odhaľujúci.

Pred druhou svetovou vojnou bol slávny vedec nútený emigrovať do britského Londýna, kde 23. septembra 1939 zomrel na rakovinu.

Manželkou Sigmunda Freuda bola od roku 1886 Martha Bernaysová. Mali spolu troch synov a tri dcéry, ktoré podľa vlastných slov považoval za "svoju pýchu a bohatstvo". Niektoré myšlienky tohto významného neurológa sú ťažko akceptovateľné jeho kultúre a dobe, mnohé z jeho teórií sa aj v súčasnosti spochybňujú, no napriek tomu bude Freud navždy patriť medzi najvplyvnejších mysliteľov v histórii psychiatrie.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR