|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. februára 2011
Sídlo hlavy štátu si vyžaduje rekonštrukciu, začne sa tento rok
Prezidentský palác by sa mal začať rekonštruovať už tento rok. Kancelária prezidenta SR zatiaľ konkrétny termín začiatku obnovy sídla hlavy štátu - ...
Zdieľať
Grassalkovichov palác v BratislaveFoto: SITA BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) - Prezidentský palác by sa mal začať rekonštruovať už tento rok. Kancelária prezidenta SR zatiaľ konkrétny termín začiatku obnovy sídla hlavy štátu - Grassalkovichovho paláca na Hodžovom námestí v Bratislave nepozná. Isté je, že vo vlaňajšom rozpočte na tento účel ušetrili 420 440 eur. Ministerstvo financií SR by ich kancelárii prezidenta malo opäť dať k dispozícii. V kapitálových výdavkoch na tento rok je 160 tisíc eur. Podľa hovorcu prezidenta Mareka Trubača, "nepôjde o komplexnú obnovu budovy, skôr o odstránenie porúch a opravu poškodených častí exteriéru a interiéru". Palác z 18. storočia opravy už potrebuje, naposledy prešiel rekonštrukciou pred 15 rokmi.
Ako ďalej pre agentúru SITA povedal Trubač, "akútne potrebujeme obnoviť fasádu paláca, najmä opraviť zatekajúci balkón z predného nádvoria, odstrániť popraskané omietky a opraviť zvlhnuté múry. Cez niektoré okná prší dovnútra a pretekajúca voda ničí steny a maľované zdobenie stien. Ďalej by sme chceli vyriešiť hydraulické regulovanie kúrenia, vymeniť takmer dvadsaťročný výťah, na ktorý nevieme už zohnať ani náhradné diely." V interiéri paláca sú tiež poškodené niektoré dvere a okná, na stenách vidieť praskliny a ruku reštaurátorov si vyžadujú aj poškodené štukové zdobenia a zlatenia stien. Kancelária prezidenta by rada vymenila aj niektoré časti mobiliáru - stolov, stoličiek či kresiel. "Prezidentský palác je národnou kultúrnou pamiatkou a Kancelária prezidenta SR je povinná sa o ňu postarať. Palác je výkladnou skriňou Slovenskej republiky. Prijímame tu najvyššie štátne návštevy. Zároveň je aj dominantou Bratislavy, na ktorú sa chodia pozerať nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci hlavného mesta. Posledná rekonštrukcia paláca bola ešte pred 15 rokmi, keď sa sem sťahoval pán prezident Michal Kováč, takže aj na tejto budove sa už stihol podpísať zub času. Preto je nutná oprava budovy," dodal Trubač.
Podľa informácií z webstránky prezidenta (http://www.prezident.sk) postavili palác v 60. rokoch 18. storočia ako letné sídlo grófa Antona Grassalkovicha v jeho rozsiahlej záhrade. Projektoval ho v úzkej spolupráci s majiteľom pravdepodobne Franz Anton Hillebrandt, ktorý sa podieľal na viacerých stavbách v Bratislave, okrem iného aj na prestavbách Bratislavského hradu, či letného arcibiskupského paláca, súčasného sídla vlády SR. V 70. rokoch 18. storočia palác rozšírili do dnešnej podoby, pričom ho spojili s pôvodne samostatne stojacou kaplnkou. Stal sa centrom spoločenského života, navštívila ho aj cisárovná Mária Terézia. V 90. rokoch 19. storočia palác zrekonštruovali pre potreby rodiny arcikniežaťa Friedricha, ktorému patril až do roku 1919. Po prvej svetovej vojne sa objekt stal sídlom Zemského vojenského veliteľstva. V 40. rokoch minulého storočia ho upravili podľa projektu Emila Belluša na rezidenciu prezidenta Slovenského štátu. Od 50. rokov používala palác pionierska organizácia. Prezident sídli v Grassalkovichovom paláci od roku 1996. Po skončení rozsiahlej rekonštrukcie sa sem vtedy presťahoval prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Po rekonštrukcii získali pôvodnú podobu s rokokovými a klasicistickými freskami záhradná sála a kaplnka sv. Barbory. Hlavná sála má čiastočne pôvodnú bohatú pozlátenú štukovú výzdobu a v bývalej hudobnej sieni sa zachovala časť dreveného obloženia. Schodisko s ojedinelou sochárskou výzdobou patrí k najkrajším v Bratislave.
Ako ďalej pre agentúru SITA povedal Trubač, "akútne potrebujeme obnoviť fasádu paláca, najmä opraviť zatekajúci balkón z predného nádvoria, odstrániť popraskané omietky a opraviť zvlhnuté múry. Cez niektoré okná prší dovnútra a pretekajúca voda ničí steny a maľované zdobenie stien. Ďalej by sme chceli vyriešiť hydraulické regulovanie kúrenia, vymeniť takmer dvadsaťročný výťah, na ktorý nevieme už zohnať ani náhradné diely." V interiéri paláca sú tiež poškodené niektoré dvere a okná, na stenách vidieť praskliny a ruku reštaurátorov si vyžadujú aj poškodené štukové zdobenia a zlatenia stien. Kancelária prezidenta by rada vymenila aj niektoré časti mobiliáru - stolov, stoličiek či kresiel. "Prezidentský palác je národnou kultúrnou pamiatkou a Kancelária prezidenta SR je povinná sa o ňu postarať. Palác je výkladnou skriňou Slovenskej republiky. Prijímame tu najvyššie štátne návštevy. Zároveň je aj dominantou Bratislavy, na ktorú sa chodia pozerať nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci hlavného mesta. Posledná rekonštrukcia paláca bola ešte pred 15 rokmi, keď sa sem sťahoval pán prezident Michal Kováč, takže aj na tejto budove sa už stihol podpísať zub času. Preto je nutná oprava budovy," dodal Trubač.
Podľa informácií z webstránky prezidenta (http://www.prezident.sk) postavili palác v 60. rokoch 18. storočia ako letné sídlo grófa Antona Grassalkovicha v jeho rozsiahlej záhrade. Projektoval ho v úzkej spolupráci s majiteľom pravdepodobne Franz Anton Hillebrandt, ktorý sa podieľal na viacerých stavbách v Bratislave, okrem iného aj na prestavbách Bratislavského hradu, či letného arcibiskupského paláca, súčasného sídla vlády SR. V 70. rokoch 18. storočia palác rozšírili do dnešnej podoby, pričom ho spojili s pôvodne samostatne stojacou kaplnkou. Stal sa centrom spoločenského života, navštívila ho aj cisárovná Mária Terézia. V 90. rokoch 19. storočia palác zrekonštruovali pre potreby rodiny arcikniežaťa Friedricha, ktorému patril až do roku 1919. Po prvej svetovej vojne sa objekt stal sídlom Zemského vojenského veliteľstva. V 40. rokoch minulého storočia ho upravili podľa projektu Emila Belluša na rezidenciu prezidenta Slovenského štátu. Od 50. rokov používala palác pionierska organizácia. Prezident sídli v Grassalkovichovom paláci od roku 1996. Po skončení rozsiahlej rekonštrukcie sa sem vtedy presťahoval prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Po rekonštrukcii získali pôvodnú podobu s rokokovými a klasicistickými freskami záhradná sála a kaplnka sv. Barbory. Hlavná sála má čiastočne pôvodnú bohatú pozlátenú štukovú výzdobu a v bývalej hudobnej sieni sa zachovala časť dreveného obloženia. Schodisko s ojedinelou sochárskou výzdobou patrí k najkrajším v Bratislave.