Sestry v sociálnych ústavoch sú podľa SKSPA degradované

Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) je dôsledkom ohrozenie pacientov-klientov sociálnych zariadení a nie je zabezpečená ani odborná spôsobilosť sestier. Zdravotné sestry sú podľa prezidentky SKSPA Márie Lévyovej často zaradené ako opatrovateľky, aj keď majú vyššiu kvalifikáciu. Zároveň tak dostávajú nižšie platy ako sestry v zdravotníckych zariadeniach, aj keď majú často náročnejšiu prácu. SKSPA upozorňuje, že zdravotné sestry zo zariadení sociálnej starostlivosti odchádzajú za lepšími podmienkami do nemocníc a nové na ich miesta nenastupujú. "Sestry sú zdegradované spoločensky aj profesne," skonštatovala Lévyová.

Zdravotné sestry zaradené ako opatrovateľky nemôžu poskytovať niektoré zdravotnícke výkony, aj keď na ne majú kvalifikáciu. Ide napríklad o injekcie do svalu alebo odber krvi. Sociálne zariadenia to riešia tým, že na ošetrovanie klientov volajú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti či dokonca záchranky. V konečnom dôsledku tak tento systém prináša plytvanie peniazmi aj ľudskými silami. Ďalšou praxou je podľa viceprezidentky SKSPA Magdalény Hadačovej, že zamestnávatelia nútia sestry zabezpečiť si licenciu. Sestry si ju musia samy zaplatiť, no i tak nie sú samostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, takže ich stále platí zamestnávateľ. Rovnako nie je zabezpečená ani kontrola - keďže sociálne zariadenia ani licencované sestry nie sú poskytovateľmi, nemôže ich kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa Lévyovej sa rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí nedokážu dohodnúť na zakotvení ošetrovateľskej starostlivosti ako súčasti služieb sociálnych zariadení. Hlavným problémom podľa prezidentky SKSPA je, že sa nemôžu dohodnúť, kto túto starostlivosť bude platiť. SKSPA preto navrhla právnu úpravu, podľa ktorej by sa pri poskytovaní starostlivosti osobitne vykazovali zdravotnícke výkony, ktoré by hradili zdravotné poisťovne. Návrh novely zákona , ktorý mal zdravotnú starostlivosť v sociálnych zariadeniach upravovať, už bol na svete, no ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová ho napokon nepredložila. Podľa viceprezidentky SKSPA Margity Kosturíkovej ich ministerka dosiaľ ani neprijala a na listy nereagovala.
Zdravotné sestry preto žiadajú ministerstvo práce, aby v legislatíve zakotvilo poskytovanie zdravotnej ošetrovateľskej starostlivosti ako štandardnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v domovoch dôchodcov. Mali by tiež doriešiť financovanie a určiť normatívy pre sestry. Podľa Kosturíkovej totiž nie je výnimkou, že jedna zdravotná sestra má na starosti aj 60 pacientov. Klienti zariadení sociálnych služieb pritom často trpia niekoľkými ochoreniami, pričom dominujú srdcovo-cievne ochorenia, demencia, psychiatrické diagnózy, inkontinencia, pacienti sú často imobilní alebo len čiastočne mobilní. Ide o starých pacientov, ale aj o deti so závažným zdravotným postihnutím. "Nedá sa oddeliť zdravotná a sociálna starostlivosť," zdôraznila Kosturíková. Súčasná právna úprava určuje, že sociálne zariadenia majú iba zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. "Mali by sme si prestať zakrývať oči, že sa v sociálnych zariadeniach neposkytuje zdravotná starostlivosť," dodala
Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí majú podľa septembrového uznesenia vlády vypracovať analýzu poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. "Analýza nie je riešením problému," povedala Lévyová.

 

SITA