|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júna 2019
Šesť premiérov bude rokovať o najvyšších pozíciách v inštitúciách EÚ
Ilustračná snímka.
Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Brusel 4. júna (TASR) - Hľadanie predsedu budúcej Európskej komisie (EK) je stále otvorený proces. Ani týždeň po neformálnom summite EÚ (28.5), ktorý zhodnotil výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) a otvoril premiérom a prezidentom členských krajín cestu na rokovania o najvyšších pozíciách v euroinštitúciách, nie je jasné, kto je favoritom ako nástupca po Jeanovi-Claudovi Junckerovi.Týždenník Politico v tejto súvislosti pripomenul, že v piatok (7.6) sa v Bruseli na pracovnej večeri stretne šesť európskych premiérov, ktorých ich politické rodiny poverili, aby sa zapojili do procesu hľadania nového predsedu eurokomisie. Ide o šesť "koordinátorov", na ktorých sa na neformálnom summite po eurovoľbách dohodli všetci lídri.
Európsku ľudovú stranu (EPP), ktorá trvá na tom, že post šéfa exekutívy EÚ by mal pripadnúť Manfredovi Weberovi, budú na pracovnej večeri zastupovať chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a lotyšský premiér Krišjanis Karinš. Za Stranu európskych socialistov (PES), ktorá získala druhý najväčší počet hlasov v eurovoľbách, sa zúčastnia španielsky premiér Pedro Sánchez a portugalský premiér António Costa a Stranu európskych liberálov a demokratov (ALDE) zastúpia holandský premiér Mark Rutte a jeho belgický rezortný partner Charles Michel.
Úlohou koordinátorov je viesť diskusie o hľadaní najvhodnejšieho kandidáta post šéfa eurokomisie a na ostatné vrcholné pozície v inštitúciách EÚ. Do úvahy musia vziať nielen výsledky volieb do EP, ale aj geografickú a demografickú rovnováhu medzi členskými krajinami a tiež aspekt rodovej rovnosti.
V roku 2014 konzervatívci z EPP a sociálni demokrati získali v Európskom parlamente dostatok kresiel na to, aby sa rozhodovanie o najvýznamnejších funkciách stalo diskusiou hlavne medzi nimi - dvoma najväčšími politickými rodinami v EÚ - a aby vznikla dohoda o veľkej povolebnej koalícii. Avšak tohtoročné výsledky eurovolieb naznačili, že na akúkoľvek dohodu a vytvorenie potrebnej väčšiny v europarlamente bude potrebná širšia koalícia, ktorá okrem ľudovcov a socialistov musí zohľadniť aj liberálov. ALDE si to dobre uvedomuje a jej predstavitelia už krátko po oznámení výsledkov eurovolieb zdôraznili, že v euroinštitúciách už nemôže pokračovať terajší monopol EPP, ktorá obsadila predsednícke funkcie v Európskej komisii, Európskej rade aj v Európskom parlamente.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR