|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. septembra 2019
SERIÁL: Postavili si pohodlnejší kaštieľ a staré sídlo podpálili
Na snímke stolík Ferdinanda Coburga v Múzeu vo Svätom Antone 7. septembra 2019. Sú na ňom vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Prvú kresbu namaľoval ako 16-ročný chlapec a poslednú ako 73-ročný zrelý muž.
Zdieľať
Na snímke stolík Ferdinanda Coburga v Múzeu vo Svätom Antone 7. septembra 2019. Sú na ňom vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. Prvú kresbu namaľoval ako 16-ročný chlapec a poslednú ako 73-ročný zrelý muž. Foto: TASR - Jana Vodnáková
Svätý Anton 8. septembra (TASR) - V kaštieli vo Svätom Antone (okres Banská Štiavnica), v ktorom v súčasnosti sídli múzeum, žili dva šľachtické rody. Prvým z nich boli Koháryovci. "Bola to bohatá uhorská šľachta, ktorá sa preslávila najmä v protitureckých vojnách. Mnohí muži z tohto rodu, ktorí sa rodili na Čabradskom hrade, zahynuli na bojiskách," uviedla pre TASR vedúca umelecko-historického oddelenia Múzea vo Svätom Antone Mária Ďurianová.Ako ďalej vysvetlila, Koháryovci dali kaštieľ postaviť do dnešnej podoby štvoruholníka. Čabradský hrad, ktorý už pre šľachtu viac nespĺňal predstavy o pohodlnom bývaní, dali po presťahovaní sa do Svätého Antona zámerne vypáliť, aby sa tam nezdržiavali tuláci.
Posledný mužský potomok z koháryovského rodu vydal svoju jedinú dcéru Máriu Antóniu Gabrielu Koháryovú za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu - Ferdinanda Juraja Coburga. "Po Koháryovcoch sa tak stali Coburgovci majiteľmi kaštieľa vo Svätom Antone a tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený majetok," priblížila Ďurianová.
Coburgovci mali podľa nej bohaté podnikateľské aktivity na Horehroní. "Železiarenské podniky, hute na spracovanie železnej rudy, v Červenej Skale vyrábali kosy, ktoré sa vyvážali do celej Európy," podotkla múzejníčka.
Posledným užívateľom kaštieľa bol bývalý bulharský cár Ferdinand I. Coburg. Po svojej abdikácii žil v nemeckom Coburgu, no veľmi rád chodil na Slovensko. "Mal veľmi rád prírodu Muránskej planiny. Muráň bol destináciou jeho častých návštev najmä v medzivojnovom období," dodala Ďurianová s tým, že na Prednej Hore si nechal postaviť aj svoj vlastný kaštieľ. Navštevoval aj slovenské kúpele, niekoľkokrát sa liečil v Piešťanoch, Korytnici a v Sliači.
Coburg bol podľa jej slov vášnivým botanikom, ornitológom, entomológom a cestovateľom. V bulharskej Sofii založil prírodovedné múzeum aj botanickú záhradu a niekoľko alpínií. Do Južnej Ameriky a Afriky podnikal bádateľské cesty. "Tunajší ľudia ho mali veľmi radi a spomínali na neho v dobrom. On ako prvý prišiel do Svätého Antona autom," uviedla Ďurianová s tým, že keď prišiel do obce so svojím mercedesom, tak sa okolo neho zhŕkli všetky deti. Obľúbených poľovačiek sa nechcel vzdať ani vo vyššom veku, keď ho trápila reuma, a tak ho chlapi na poľovačku vyniesli na špeciálne upravenej stoličke.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Súvisiace články:
Oravu v 19. storočí pozdvihol gróf Zichy, priekopník a dobrý hospodár (6. 9. 2019)
SERIÁL: Cár Ferdinand Coburg bol milý človek, dodnes naňho spomínajú (5. 9. 2019)
SERIÁL: Príjem Majthényiovcov z Novák bol v 18. storočí 12.000 zlatých (3. 9. 2019)
SERIÁL: Apponyiovci ovplyvňovali život v Oponiciach takmer 600 rokov (2. 9. 2019)
SERIÁL: História košických gombikárov siaha do 17. storočia (18. 6. 2019)
Hrnčiarstvo bolo na Gemeri rozšírené, dnes sú už len dve hrnčiarky (14. 6. 2019)
SERIÁL: V Kostoľanoch nad Hornádom aktívne tká 82-ročná Mária Tomisová (13. 6. 2019)
SERIÁL: Výrobe tkaníc sa na hornej Nitre venuje mladá učiteľka (10. 6. 2019)
SERIÁL: Trnavský kat bol dobre plateným zamestnancom (4. 6. 2019)
SERIÁL: Záujem o trstinové strechy v posledných rokoch opäť stúpa (3. 6. 2019)