Separatistické nálady v Belgicku možno spojiť so začiatkami štátnosti

Brusel 2. júla (TASR) - Separatistické nálady, ktoré sú prítomné v belgickom politickom živote, možno spojiť so začiatkom belgickej štátnosti, dokonca ešte aj s obdobím pred vznikom belgického kráľovstva v roku 1830. V súvislosti s tohtotýždňovou Témou TASR prinášame materiál o separatizme v Belgicku.


Francúzsky hovoriace obyvateľstvo ako súčasť Holandského kráľovstva (s územím dnešného Belgicka a Luxemburska) bolo v roku 1815 pobúrené rozhodnutím kráľa Viliama I., že holandčina bude jediným úradným jazykom v kráľovstve. Valónsko, katolícke duchovenstvo a buržoázia v Bruseli a Flámsku, používali hlavne francúzštinu. Aj to bolo hnacou vodou pre belgický separatizmus.

Situácia sa zmenila v októbri 1830 po vyhlásení belgickej nezávislosti. V prvých rokoch boli flámske provincie podriadené belgickej armáde pozostávajúcej prevažne z dobrovoľníkov z Valónska za podpory francúzskych vojsk.

Nový štát v snahe odpútať sa od Holandska a holandčiny zaviedol nové administratívne opatrenia, napríklad že úradným jazykom v Belgicku bude iba francúzština. V Bruseli v tom čase vyše 95 percent obyvateľov hovorila po flámsky. Postihlo to vysoké školy, flámski študenti boli znevýhodnení a vznikol prebytok mladých, nekvalifikovaných a nevzdelaných flámskych mužov.

Pre radových občanov to malo aj fatálne následky. Dochádzalo k zlým justičným rozhodnutiam, nakoľko nevinní obvinení sa bez dobrej znalosti francúzštiny v styku s úradmi nedokázali brániť a boli odsúdení na trest smrti.

Dve desaťročia po belgickej revolúcii flámski intelektuáli začali vyzývať na uznanie a ochranu flámskeho jazyka a kultúry v Belgicku. Prúd známy ako Flámske hnutie bol na začiatku viac intelektuálne než sociálne zameraný. Položil však základy pre budúcu politiku a prispel k zavedeniu Zákona o rovnosti z roku 1898, keď bola uznaná aj holandčina ako úradný jazyk.

Začiatkom 20. storočia sa Flámske hnutie stávalo radikálnejším. Počas prvej svetovej vojny sa časť aktivistov hnutia zbratala s Nemcami. Hovorili o "oslobodení germánskymi bratmi". Nemci tieto spory využili vo svoj prospech, ustanovili holandčinu ako jediný "správny" jazyk v okupovanej krajine a pomohli Flámom zaviesť regionálnu vládu a v roku 1917 vyhlásiť autonómiu.

Prvý volebný úspech flámskej nacionalistickej strany sa dostavil v roku 1920. Flámske hnutie rástlo viac a viac, v roku 1930 sa podarilo presadiť holandčinu ako jediný jazyk na území Flámska.

V druhej svetovej vojne sa zopakoval scenár nemeckého rozdúchavania sporov medzi Valónmi a Flámami, okupanti sa netajili zámerom, že anektujú "rasové germánske komponenty" do tretej ríše.

Moderná belgická politika bola poznačená rokom 1962, keď vďaka snahám Flámskeho hnutia boli vypracované takzvané jazykové hranice a Brusel bol označený za dvojjazyčné mesto. V roku 1967 bolo prijaté oficiálne holandské znenie belgickej ústavy. Jej holandské znenie bolo vyše 130 rokov bez právnej hodnoty.

Koncom 60-ych rokov dochádza k deleniu veľkých politických strán na flámske a frankofónne krídla, čo pre viaceré strany platí dodnes. Zrodila sa prvá nacionalistická strana Flámov - Ľudová únia. V roku 1977 sa jej radikálne krídlo spojilo s viacerými krajne pravicovými skupinami a vytvorili Flámsky blok.

Flámsky blok si neskôr zmenil meno na Flámsky záujem. Tento subjekt je aktívny dodnes a hoci nepatrí medzi vládne strany, jeho vplyv v spoločnosti cítiť. Otvorene volá po nezávislosti šesťmiliónového Flámska. Belgicko má okolo 11 miliónov obyvateľov.

Ostatné flámske politické strany, vrátane Novej flámskej aliancie (N-VA), víťaza posledných dvoch parlamentných volieb, sú umiernenejšie. N-VA žiada väčšiu decentralizáciu na úkor federálnej vlády a silnejšie postavenie regiónov. Nehovorí už otvorene o rozpade federácie, jej predstavitelia sa však o tom neboja hovoriť. Stále platí, že vo Flámsku sú protifederalistické a separatistické nálady živšie ako vo Valónsku. Pred siedmymi rokmi sa hovorilo o "česko-slovenskom modeli" rozpadu štátu. Médiá písali kto a ako by na rozpad krajiny doplatil, boli špekulácie, či sa Flámsko zjednotí s Holandskom a Valónsko s Francúzskom (alebo Luxemburskom) alebo si zvolia cestu samostatnosti, kam sa zaradí nemecky hovoriaca menšina a čo bude s Bruselom, ktorý je hlavným mestom Flámska, kde ale už 80 percent obyvateľstva hovorí po francúzsky.

Belgicko túto krízu ustalo, politici sa dohodli na reforme štátnosti, riziká separatizmu však neboli zažehnané. Oživuje ich každá kríza, či už politická alebo ekonomická. Problémy so zostavením vlády medzi flámskymi a valónskymi subjektmi naznačujú, že oba regióny sebavedomo a tvrdo chránia svoje vlastné záujmy, čo pomáha udržiavať pri živote nacionalistické vášne.

Najnovšie boli separatistické nálady potlačené úspechmi futbalového mužstva na Majstrovstvách sveta. Domáce médiá s istou dávkou irónie napísali, že "belgická jednota trvá 90 minút."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR