SEPA – ako ďalej?

 

SEPA predovšetkým odstraňuje rozpor, ktorý so sebou zavádzanie eura v jednotlivých krajinách vytvára – na jednej strane sa jednotne používa euro pri hotovostných transakciách, na druhej strane tu existujú rozdielne infraštruktúry a pravidlá pre spracovanie bezhotovostných platieb v euro mene – domáce (s výraznými rozdielmi v jednotlivých krajinách) i cezhraničné. „Po zavedení SEPA môžu klienti vykonávať všetky svoje národné i cezhraničné (do iného štátu eurozóny) euro platby štandardizovaným spôsobom a z jedného účtu. Zároveň bude dochádzať k postupnému prechodu z národných clearingových centier na tzv. PE-ACH (Pan European Clearing House). Tie budú môcť využívať banky a finančné inštitúcie nezávisle od teritória členských štátov. V súčasnosti je už v plnej prevádzke PE-ACH projekt Európskej bankovej asociácie EBA STEP2. Ďalšie projekty sú pred spustením,“ uviedol Alexander Mitro, supervisor KPMG Slovensko a špecialista na euro projekty.

Alexander Mitro zo spoločnosti KPMG Slovensko ďalej uvádza: „Aby bol tento model funkčný, je nevyhnutné, aby i jednotlivé platobné nástroje boli štandardizované. Výsledkom je zavedenie dvoch základných transakčných typov – úhrada (SEPA Credit Ttransfer) a žiadosť o úhradu, u nás známa skôr ako „inkaso“ (SEPA Direct Debit). Súbežne SEPA štandardizuje i debetné platobné karty. Z procesu vysporiadania bezhotovostnej transakcie v euro mene sa stáva štandardná komodita.“

 

Ako už bolo povedané – SEPA unifikuje dva základné typy transakcií – „SEPA úhrada“ a „SEPA inkaso“. Z danej platobnej operácie sa tak stáva v širšom slova zmysle komodita nezávislá od konkrétnej krajiny eurozóny. Oproti tomu stojí striktne lokálny operačný model, ktorý dnes využíva väčšina bánk. Každé lokálne zastúpenie banky v danom štáte si vďaka rozdielnosti pravidiel pre realizáciu bezhotovostných operácií spracováva svoje platby samostatne. V prípade malých pobočiek často i za tú cenu, že operačné náklady prevyšujú výnosy z týchto aktivít. Tu sa faktor „komoditizácie“ prejaví pozitívne, keďže dá bankám príležitosť na zvyšovanie efektivity svojich operácií prostredníctvom procesnej integrácie, teda vytváraním špecializovaných centier pre spracovanie bezhotovostných platobných operácií, ktoré budú nahrádzať súčasné „národné“ operačné modely. To všetko bez ohľadu na štát eurozóny, do ktorého platca alebo príjemca patrí.

Podobne budú uvažovať i korporátni klienti, ktorí na celom svete dodávajú do bezhotovostného platobného styku kritický objem transakcií. Pre nich je teraz kľúčová najmä možnosť štandardizovať  tzv. „inkaso“ – SEPA Direct Debit. V súčasnosti pozná väčšina bežných občanov inkaso ako produkt, kedy platca uloží u banky mandát vyjadrujúci súhlas s tým, že daná protistrana môže v danom intervale inkasovať z nášho účtu istú čiastku, zvyčajne obmedzenú limitom. Problémom tohto postupu je náročnosť spracovávaného mandátu. Najskôr sa musí mandát vyjednať s príjemcom (dodávateľom plynu, vody, elektriny a pod.) a následne s bankou platcu, ktorej je treba onen mandát potvrdiť. Banka platcu potom zabezpečuje realizáciu úhrady na základe mandátu.

Práve z tohto dôvodu je pre korporátnych klientov v rámci eurozóny omnoho atraktívnejší iný typ inkasa, označovaný ako CMF – Credit Mandate Flow. Vychádza zo situácie, kedy existuje zabezpečený zoznam strán, ktoré môžu takéto inkaso realizovať (zvyčajne veľké korporátne a štátne inštitúcie) a im dá platca mandát v papierovej alebo elektronickej podobe. Tieto inštitúcie majú zároveň povinnosť daný mandát spravovať. Inkaso z účtu klienta je povolené len v prospech týchto inštitúcií. Výhodou je, že realizácia mandátu je výlučne vecou platcu a príjemcu a nevstupuje doň už žiadna tretia strana – napríklad banka platcu. To zlacňuje celý procesný cyklus na strane korporátnych klientov – príjemcov platieb a znižuje časovú záťaž platcov. Potom už môžu korporátne subjekty postupovať analogicky ako banky – tzn. centralizovať a procesne zjednotiť svoje oddelenia, ktoré sa zaoberajú inkasom a správou nerealizovaných alebo neadresných úhrad bez ohľadu na územie eurozóny.

 

Ak príde k takto striktnej štandardizácii, v čom si vlastne banky po zavedení SEPA budú konkurovať? Čo bude tvoriť kľúčové konkurenčné faktory v oblasti bezhotovostného platobného styku v euro mene?

„Dá sa predpokladať, že primárnym konkurenčným faktorom bude stále výška poplatkov, tzn. cena transakcie pre klienta. Tú môže po zavedení SEPA banka lepšie riadiť zvyšovaním kritického objemu transakcií – ich kumuláciou z viacerých teritórií v rámci eurozóny a znižovaním prevádzkových nákladov centralizáciou transakčného spracovania,“ uvádza Alexander Mitro, KPMG Slovensko.

Súčasne sa bankám otvára priestor na nasadenie doplnkových služieb, vytváraných na mieru jednotlivým segmentom užívateľov – elektronická fakturácia alebo možnosť konsolidovaného spracovania úhrad formou EBPP (Electronic Bill Presentment and Payment), čiže úhrada viacerých faktúr jednou platbou. Ďalšia z možností pre vytváranie konkurenčných rozdielov medzi bankami bude oblasť cash-manažmentu a korporátneho elektronického bankovníctva. Otvorené štandardy, na ktorých je z technického pohľadu SEPA budovaná, umožnia bankám lepšie prepojenie s podnikovými systémami svojich zákazníkov v komerčnej oblasti i v štátnej správe, čo sa v konečnom dôsledku môže stať oným jazýčkom na váhach pri získavaní potrebného transakčného objemu.

 

Pri optimistickom pohľade sa dá predpokladať, že otvorenie eurozóny subjektom poskytujúcim služby zúčtovania bezhotovostných transakcií odstráni národný protekcionizmus a vytvorí štandardné konkurenčné prostredie v oblasti bezhotovostného platobného styku. To môže viesť k znižovaniu poplatkov hradených bankami za zúčtovanie euro transakcií a nadväzujúce služby. Otázkou ale zostáva, koľko takých PE-ACH postavených na rýdzo komerčnej báze je v rámci Európy schopných profitovať. Ak budeme vychádzať z dostupných štatistických dát (predpokladaný podiel na objeme bezhotovostných euro transakcií v Európe a odhadovaných nákladov na vybudovanie a prevádzku takého subjektu), dostaneme sa k číslu, ktoré je výrazne nižšie než počet existujúcich národných clearingových centier. Jedným z možných variantov je i transformácia niektorého zo súčasných národných clearingových centier na riadny PE-ACH. Tento variant je pravdepodobný najmä v situácii, kedy by sa tento subjekt spojil s bankovou skupinou schopnou dodať dostatočný transakčný objem.

Ak sa na vec pozrieme pesimisticky, môže dôjsť k situácii, kedy sa pod rúškom regulácie týchto subjektov skryjú ochranárske záujmy niektorých lobistických zoskupení spojených s obmedzovaním princípu ex-teritoriality v rámci eurozóny PE-ACH.

 

Nespornou výhodou pre retailových klientov bánk je jednotnosť platieb bez ohľadu na to, v akom štáte eurozóny sa platca i príjemca nachádzajú. Toto je dôležité predovšetkým u mladšej generácie klientov, ktorá čoraz viac migruje za prácou i zábavou do zahraničia.

Kľúčové na projekte SEPA je i zjednodušenie a „predvídateľnosť“ platobného styku v zmysle jednoznačne definovaných poplatkov a lehôt na vykonanie platobných operácií. To isté sa týka ja podmienok reklamácie neoprávnene vykonaných inkás a lehôt, dokedy je banka povinná klientovi refundovať prostriedky v prípade neoprávneného inkasa.

 

Dnes sa dá len ťažko predvídať, či prevládnu pozitívne alebo negatívne dopady zavedenia SEPA a aký vplyv bude mať „komoditizácia“ platobných nástrojov na konkurenčné chovanie bánk. Existujú modely správania sa budúcich PE-ACH, ktoré optimisticky predikujú vývoj transakčných poplatkov. Paralelne existujú i modely správania sa bánk, ktoré predvídajú presun kľúčového podielu príjmov z bezhotovostného platobného styku v eurách do oblasti doplnkových služieb orientovaných na podnikovú klientelu. Je zrejmé, že platobný styk v eurozóne prechádza obdobím zásadných zmien, ktoré môžu za určitých okolností zmeniť štruktúru príjmov z platobného styku. To sa môže dotýkať nielen bánk, ale aj ďalších nových subjektov, ktoré budú chcieť získať podiel z koláča príjmov viazaných na spracovanie bezhotovostných euro transakcií.

 

 

1.             Oznámenie konverzného kurzu, čím sa zároveň potvrdí termín zavedenia eura so sto percentnou istotou a zainteresované subjekty môžu začať plánovať svoje činnosti a investície, v súvislosti so SEPA.

2.             Doplnenie zákonných a podzákonných noriem, ktoré umožnia zavedenie niektorých nových typov platobných inštrumentov ako je SEPA Direct Debit-Credit Mandate Flow.

3.             Príprava organizácií štátnej správy na zavedenie SEPA tak, aby v okamihu zavedenia boli schopné efektívne fungovať v prostredí novej platobnej infraštruktúry.