Sekierskej Doline by pomohla len tragédia.

Rodina Vidholdovcov sa do Sekierskej Doliny presťahovala pred rokom. Táto okrajová časť Zvolena je od mesta vzdialená dobrých desať kilometrov. Spája ju s ním cesta, ktorá je v katastrofálnom stave a v zime sa málokedy udržiava. „Keď nemáte auto, ste stratený,“ realisticky hovorí pani Vidholdová. „Ak si v zime sami neposypete cestu, sem hore nevyjdete,“ ukazuje na neďalekú komunikáciu. „A to už nehovorím o tom, že by niekto potreboval sanitku. Jednoducho nepríde.“ Má s tým vlastnú trpkú skúsenosť. V rodičovskom dome, kde býva, opatruje imobilných starých rodičov. „Ak by sme nemali auto, neviem, čo by sme robili.“

Tento pre niekoho samozrejmý výdobytok dnešnej doby však nemá väčšina zo 160 obyvateľov osady. Autobus síce ráno o siedmej chodí, „ale ak majú stredoškoláci nultú hodinu, jednoducho neprídu“, vysvetľuje predavačka z obchodu. Aj ona musí mnohokrát prespávať v majiteľovej chate, lebo dolu sa nedostane. „Ľudia to robia tak, že sa viacerí zídu a idú jedným autom,“ pokračuje obchodníčka. Tunajšie autá však nie sú práve najnovšie modely. „Keď sa nemajú ako dostať do mesta, idú na tých starých cárachoch, to sa však zase boja, že ich v meste chytia policajti,“ tvrdí jeden zo starousadlíkov. „Tu by pomohla už len tragédia,“ tvrdí Mária Jakobeiová. V osade prevádzkuje športcentrum. „Písali sme už aj petíciu. Podpísalo sa pod ňu 76 ľudí. A nič,“ hovorí rezignovane. Podľa nej by pomohlo, keby sa lazníci poskladali a nejakému papalášovi by v osade kúpili pozemok. „Potom by hneď aj cesta inak vyzerala.“
Komunikácia by podľa delimitácií mala patriť Banskobystrickému samosprávnemu kraju. „Nemáme nijaké dokumenty, ktoré by potvrdzovali náš vlastnícky vzťah k tej ceste,“ tvrdí vedúci odboru dopravy BBSK Milan Ozdinec. Podľa jeho slov komunikácia de facto nepatrí nikomu. Je vraj na dobrej vôli, či sa o ňu postará mesto Zvolen, alebo samosprávny kraj. Bohužiaľ, tak to aj vyzerá.
 
Ján Krempaský