Šéfka krasokorčuliarov Babušíková: Centrum pre nás je iba krásny sen

Bratislava 16. augusta (TASR) - V krajine olympijského krasokorčuliarskeho víťaza, trojnásobného majstra sveta a 5-násobného európskeho šampióna Ondreja Nepelu sa s problémom infraštruktúry ľadových plôch borí aj Slovenský krasokorčuliarsky zväz. Podľa slov predsedníčky SKrZ Felicitas Babušíkovej však nevyhovujúca infraštruktúra je len jedným, hoci pomerne dôležitým aspektom neduhov trápiacich tento atraktívny olympijský šport pod Tatrami.


Krasokorčuliari sú spolu s hokejistami aj širokou verejnosťou využívajúcou ľadové plochy na rekreačné korčuľovanie odkázaní na pôsobenie pod jednou strechou, a tá pod sebou skrýva často nevyhovujúce priestory. "Naše kluby môžu využívať len tie ľadové plochy, ktoré sú blízko miest, v ktorých pôsobia. Mnohé z nich nie sú prispôsobené dnešným požiadavkám. My potrebujeme k nášmu športu nielen ľad, šatne či regeneráciu, ale napríklad aj baletnú sálu so zrkadlami. Veľká časť štadiónov nie je vykurovaná alebo aspoň temperovaná. Svaly sú potom stuhnuté a je možnosť zranenia. Niekedy sa tvorí hmla, hlavne u starých konštrukcií nad ľadovou plochou. Kvapká z hornej konštrukcie kondenzovaná voda a vytvára na ľade hrbolce, ktoré sú nebezpečné kvôli pádom. Potom vyzerá tréning nie ako na ľade, ale ako v práčovni," povedala v rozhovore pre TASR Babušíková, ktorá sa ako medzinárodná rozhodkyňa za Československo, a neskôr za samostatné Slovensko, zúčastnila na mnohých MS, ME či na ZOH, resp. zimnej univerziáde.

Kolízia časových harmonogramov

Tradičným problémom krasokorčuliarov je kolízia časových harmonogramov v konkurencii hokejistov či ďalších záujemcov o ľadovú plochu. "Často sa stretávame s problémom získania výhodných hodín na trénovanie. Je to na plochách, kde sa striedajú krasokorčuliari s hokejistami. Prednosť vo väčšine má hokej a tak kraso dostane to, čo ostane," uviedla v rokoch 2004 až 2009 členka Technickej komisie pre jednotlivcov a športové dvojice Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU) a riaditeľka krasokorčuľovania (ISU).

Na to trpia ako mladí adepti krasokorčuľovania, tak už aj ich staršie vzory, aj na reprezentačnej úrovni. "V malých oddieloch korčuľujú hlavne malé deti v žiackom veku alebo ešte mladšom. Potrebujú sprievod dospelého na tréning, a tak ten mimo miesta bydliska, kde sú možno lepšie podmienky, je ťažké organizovať, lebo to zvyšuje náklady. Len niektoré zimné štadióny sú vybavene takým zázemím, ktoré by sa dnes vyžadovalo. Niektoré kluby, hlavne tie, ktoré majú reprezentantov, využívajú možnosť trénovania v inej lokalite, pokiaľ to nie je príliš ďaleko. Dostanú ľad za prijateľnú cenu, v prijateľnej kvalite a v požadovanom, resp. vyhovujúcom čase. Predpokladám, že mnohé štadióny by si vyžadovali rekonštrukciu. V podmienkach, akých teraz trénuje väčšina oddielov je takmer nemožné vychovať dobrého pretekára. Je ťažko konkurovať zahraničiu, kde sú centrá vybavené moderne. V centrách je všetko, čo s daným športom súvisí a je len na cene, čí to športovec môže zaplatiť, a z akých zdrojov. Pretože nás krasokorčuliarov je relatívne málo v porovnaní s hokejom, nie je vlastne ani možné nejaké centrum zriadiť. Je to niečo, čo by pomohlo nášmu športu, ale je to iba krásny sen. Snáď by bola možná spoločná cesta pri vytvorení centra s hokejom, ale nemám o takej ambícií žiadnu vedomosť. V minulosti boli centrá talentovanej mládeže a vrcholový šport. Dnes to neexistuje a tak naši vrcholoví športovci odchádzajú v lete na krátkodobé stáže do USA, aby aspoň trochu držali krok vo výkonoch so svetom. Stáže sú nákladné a ťažko sa hľadajú peniaze na ich vykrytie."

Chýbajú kvalitní tréneri

Slovenské krasokorčuľovanie trpí aj absenciou kvalitných trénerov. "Nám začínajú chýbať kvalitní tréneri v oblasti disciplín nášho športu. Dnes napríklad na Slovensku nenájdeme kvalitného trénera pre športové dvojice a problémom je aj disciplína tancov na ľade, kde síce máme mladých trénerov, ale zase nemáme tanečné páry. Tieto dve disciplíny sú u nás momentálne v recesií, čo je škoda, lebo mnohoročná tradícia tu je. Navyše, dnes mládež nemá motiváciu venovať sa intenzívne športu. Je toľko iných možností, ktoré sa ponúkajú a nemusia na ne vynaložiť takú námahu aby získali uspokojenie alebo aj úspech. Veľa detí máme v prípravkách, škôlkach, ktoré chodia na ľad, ale keď vidíme šikovné, pohybovo nadané dieťa a chceme ho posunúť do tréningového procesu, aby sa zlepšovalo, tak rodičia stratia záujem. A tak zo 100 detí z našej 'liahne', ak nám zostane 5, sme radi. No aj z tých po druhom roku niektoré skončia, hlavne z dôvodu, že sa im nechce," dodala šéfka SKrZ.

Hoci sú možnosti konania najväčších podujatí ISU na Slovensku veľmi limitované, ME v krasokorčuľovaní v roku 2016 bude hostiť práve Bratislava. Kontinentálny šampionát sa v hlavnom meste SR bude konať od 25. do 31. januára 2016. Hlavné mesto Slovenska už ME hostilo v rokoch 1958, 1966 aj 2001, v roku 1958 sa zo zlata tešil Karol Divín, v roku 2001 Rus Jevgenij Pľuščenko, olympijský víťaz z Turína 2006 a strieborný zo ZOH 2002 a 2010. V Bratislave sa konali aj majstrovstvá sveta v roku 1973 a triumfoval na nich práve olympijský víťaz zo Sappora Ondrej Nepela. "Dnes ISU vyžaduje na preteky, aj keď ide o juniorskú Grand Prix, dve plochy. Je to z dôvodu, aby ich bolo možné zvládnuť podľa požiadaviek ISU aj s veľkým počtom účastníkov za najkratšiu možnú dobu trvania. Na Slovensku máme iba dve, resp. tri možnosti. V Bratislave Nepelov štadión, v Košiciach Steel aréna, ktoré vyhovujú požiadavkám. V Bratislave dve plochy má ešte aj Dzurillov štadión, ale tam už ostatná infraštruktúra nie je úplne vyhovujúca," uzavrela Babušíková.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR