Šéfka európskej diplomacie neočakáva na summite diskusiu o sankciách

Brusel 12. februára (TASR) - Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová neočakáva, že predmetom diskusie na dnešnom summite lídrov EÚ budú sankcie proti Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters po tom, čo sa v Minsku podarilo uzavrieť dohodu o zastavení bojov na východe Ukrajiny.


"Nemyslím si, že dnes budeme diskutovať o sankciách," povedala Mogheriniová. Rozhovory sa podľa nej sústredia na to, ako "aktivovať všetky možné prostriedky EÚ" za účelom zachovania prímeria, keď začne platiť.

Francúzsky prezident Francois Hollande v Minsku potvrdil, že dohodu o zastavení bojov na východe Ukrajiny podpísali dnes aj predstavitelia oboch samozvaných proruských republík.



Dohoda z Minska

Dokument je výsledkom schôdzky šéfov štátov a vlád tzv. normandskej štvorky, ktorá sa dnes po viac ako 16 hodinách skončila v bieloruskom Minsku. Dokument podpísali len členovia kontaktnej skupiny pre urovnanie krízy na východe Ukrajiny, spresnili agentúry s tým, že francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko a ruský prezident Vladimir Putin - ako predstavitelia normandskej štvorky - sa k jeho plneniu zaviazali ústne, upozornila agentúra RIA Novosti.

Líder Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexander Zacharčenko podľa agentúry TASS po podpise dohody vyhlásil, že niektoré jej body si vyžadujú dodatočné prerokovanie a odsúhlasenie. Varoval, že ak dôjde k ich porušeniu, zástupcovia proruských síl sa nebudú zúčastňovať na nových stretnutiach, uviedla agentúra TASS.

Zacharčenko dodal, že delegácie DĽR a LĽR dokument podpísali na základe záruk, ktoré poskytli Putin, Merkelová a Hollande. Líder DĽR vyjadril nádej, že dohoda povedie k ukončeniu bojov a poskytne obom republikám príležitosť na rozvoj. "Týmto pomôžeme aj samotnej Ukrajine," vyhlásil Zacharčenko.

Agentúra AP citovala ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý uviedol, že minská dohoda nezakotvuje autonómiu pre oblasti ovládané teraz proruskými separatistami, ani federalizáciu Ukrajiny.

Dosiahnutie dohody o ukončení bojov na východe Ukrajiny oznámil po vyše 16-hodinovom rokovacom maratóne v Minsku ruský prezident Vladimir Putin.

Základným bodom je dohoda o prímerí na východe Ukrajiny, ktoré začne platiť v noci zo soboty na nedeľu, teda 15. februára od 00.00 h miestneho času.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že prímerie bude bezpodmienečné a úplné. Označil ho za najvýznamnejší výsledok rokovaní. V rovnakom duchu sa vyjadril aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier. Podľa neho "Minsk 2" umožní vyhnúť sa špirále vojenskej eskalácie.

Ťažké zbrane sa stiahnu

Okrem toho sa v Minsku dosiahla dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Ťažké zbrane sa podľa Putina stiahnu z línie, na ktorej sú v súčasnosti ukrajinské vládne sily, ako aj z línie určenej pre separatistov, ktorá bola dohodnutá vlani na jeseň a je zakotvená v mierových protokoloch z Minska.

K odsunu ťažkých zbraní by podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka malo dôjsť do 14 dní.

Ruský prezident tiež informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Voľby a zajatci

Súčasťou dohody je tiež vytvorenie podmienok pre plynulé dodávky humanitárnej pomoci i výmena zajatcov vo formáte "všetkých za všetkých", a to do piatich dní od ukončenia sťahovania ťažkých zbraní. Podľa Porošenka by sa mala na slobodu dostať aj ukrajinská pilotka Nadia Savčenková, ktorá je pre podozrenie z nezákonného prekročenia ruských hraníc a zo zabitia dvoch ruských novinárov v vyšetrovacej väzbe v Rusku.

Dokument predpokladá aj voľby v jednotlivých regiónoch DĽR a LĽR, informovala agentúra TASS. O voľbách sa bude rokovať v rámci trojstrannej kontaktnej skupiny. Na priebeh hlasovania bude dohliadať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

V súlade s dohodu by do konca roka 2015 mala na Ukrajine začať platiť nová ústava, v ktorej by mala byť zakotvená decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom štatúte niektorých regiónov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ústavnou reformou je podľa dokumentu podmienené aj obnovenie ukrajinskej kontroly nad spoločnými hranicami s Ruskom.

Dokument ďalej ráta so zabezpečením udelenia milosti a amnestie. Stanovuje "stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených síl, vojenských zariadení, ako aj žoldnierov z územia Ukrajiny, ktoré by sa malo uskutočniť pod dohľadom OBSE, a odzbrojenie všetkých ilegálnych skupín". Počíta s obnovením sociálnych a hospodárskych väzieb Doneckej a Luhanskej oblasti s kyjevskou vládou, vrátane obnovenia vyplácania dôchodkov a sociálnych dávok.

Lídri krajín tzv. normandskej štvorky potvrdili, že rešpektujú územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a dohodli sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých by zhodnocovali plnenie minských dohôd.

Prezident Hollande na tlačovej konferencii uviedol, že aktéri schôdzky v tzv. normandskom formáte už dnes v rámci mimoriadneho summitu EÚ požiadajú jeho účastníkov, aby podporili dosiahnutú dohodu. Hollande dodal, že spolu s nemeckou kancelárkou Merkelovou chcú pomáhať pri verifikovaní smerovania mierového procesu na Ukrajine.

Merkelová uviedla, že po rokovaniach v Minsku je väčšia nádej na ukončenie krviprelievania na východe Ukrajiny. Zásluhu na tom, že proruskí separatisti podpísali dohodu v Minsku, má podľa nej ruský prezident, ktorý ich presvedčil, aby súhlasili s prímerím.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR