ŠEFČOVIČ: Pre Európsku úniu je voľný pohyb energií prirodzený

Bratislava 29. októbra (TASR) – Pre Európsku úniu je prirodzenou ambíciou dosiahnuť podobne, ako je to pri voľnom pohybe osôb, tovaru, služieb a kapitálu, aj voľný pohyb energií. "Malo by to veľmi pozitívny vplyv na ceny, konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, ako aj na taký vyšší tlak zo strany spotrebiteľov na výrobcov a dodávateľov energií," priblížil pre TASR nový podpredseda Európskej komisie (EK) pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.


Ide o úplne nové portfólio komisie, ktoré je podľa neho založené na bezpečnosti, solidarite a dôvere. Ako vysvetlil, vďaka lepšie prepojenej infraštruktúre si členské štáty budú vedieť vždy pomôcť v zložitých situáciách. "Tak ako v roku 2009, kedy Slovensko v podstate zachránil reverzný tok plynu, solidarita iných členov únie krajín a spolupráca energetických firiem," pripomenul.

Diverzifikácia zdrojov tiež odbúra závislosť únie od hlavného dodávateľa energonosičov, ktorým je v súčasnosti Rusko. Flexibilnejšie zásobovanie z iných zdrojov podľa neho vylepší pozíciu európskych krajín pri negociovaní cien za dodávky energie a zvýši energetickú bezpečnosť.

Ďalším prvkom energetickej únie má byť vzájomná dôvera. V tejto oblasti chce slovenský eurokomisár presadiť, aby sa krajiny, ktoré vyjednávajú s dodávateľmi energií, navzájom o tom informovali. "Aby sme postupne budovali oveľa jednotnejší a silnejší európsky hlas pri všetkých medzinárodných rokovaniach," poznamenal s tým, že EÚ patrí k najväčším zákazníkom. Za ich dodávky platí ročne 400 miliárd eur. "Avšak nie vždy sa k nám dodávatelia takto správajú a darí sa im rozbiť Európsku úniu na množstvo bilaterálnych častí. O cenách sa často rokuje za dôverných podmienok. Partneri v EÚ sa navzájom neinformujú, čo vytvára predpoklady na to, aby si dodávatelia vedeli na bilaterálnej báze dohodnúť výhodnejšie podmienky, než keby sa rokovalo s úniou ako jednotným celkom," vysvetlil Šefčovič.

Dodal, že únia má tiež veľké rezervy v efektívnom využívaní energie, naďalej musí pokračovať v dekarbonizácii svojej ekonomiky a viac investovať do vedy a výskumu. "Aby sme vedeli nielen rozvinúť, ale aj uplatniť nové technológie, ktoré sú pre túto oblasť mimoriadne dôležité, a ktoré môžu Európe veľmi pomôcť," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR