Šefčovič na konferencii v Bruseli ocenil prínos vesmírnych programov

Brusel 22. januára (TASR) - V poradí 11. Konferencia EÚ o vesmírnej politike je vhodným momentom na zhrnutie výsledkov, ktoré Európska únia doteraz v tejto oblasti dosiahla. Uviedol to v utorok podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti koordináciu vesmírnej politiky EÚ.


Slovenský eurokomisár patril medzi hlavných rečníkov výročnej konferencie EÚ zameranej na vesmírne programy. Na podujatí v Bruseli uviedol, že ak v minulých rokoch sa hovorilo o plánoch do budúcnosti, teraz, pred voľbami do Európskeho parlamentu a "výmenou stráží" v euroinštitúciách, by chcel zhrnúť najdôležitejšie výsledky.

Pripomenul, že EK vlani prijala novú stratégiu vesmírnej politiky, ktorá je naviazaná na budúci sedemročný rozpočet EÚ a o ktorej teraz rokujú členské štáty a europarlament. Jej cieľom je kontinuita vesmírnych programov Galileo, Copernicus a EGNOS a zaistenie konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu EÚ, ktorý je zárukou rastu európskeho hospodárstva a rozvoja energetickej únie.

Za úspech vesmírnej politiky EÚ, s priaznivým dopadom na spoločnosť a hospodárstvo, možno podľa Šefčoviča považovať programy Galileo, ktorý má v prevádzke už 26 družíc a Copernicus so siedmimi prevádzkovými družicami.

Copernicus slúži takmer 200 000 registrovaným užívateľom, ktorí už jeho zásluhou stiahli 52 petabytov užitočných dát, pričom potenciál je ešte väčší. Únia v súčasnosti zapája milióny poľnohospodárov, aby vedeli využívať aplikácie programov Copernicus, Galileo a EGNOS na presnejšie plánovanie svojej činnosti.

Program Galileo slúži nielen používateľom v Európe, ale na celom svete, pričom EK odhaduje, že jeho služby využíva vyše 400 miliónov ľudí. Do roku 2020 dosiahne svoj plný potenciál a nové lokalizačné služby s extrémne vysokou presnosťou (do niekoľko centimetrov) vytvoria zatiaľ netušené aplikácie, služby a príležitosti. EK je hrdá aj na program EGNOS, ktorého služby využívajú stovky letísk v celej Európe.

"EÚ však nesmie zaspať na vavrínoch," upozornil Šefčovič s tým, že toto odvetvie bude v krátkej budúcnosti veľmi odlišné od toho dnešného. To znamená, že EÚ musí konať rozhodnejšie, ak si chce v tejto oblasti udržať vedúce postavenie na svetových trhoch. Súčasný prístup európskych krajín k novej vesmírnej politike je podľa neho nedostatočný, čo vedie aj k úniku mozgov do USA a do iných krajín a k presunu vedecko-výskumnej činnosti mimo EÚ.

"Musíme udržať talenty doma a ponúknuť podnikateľom nové príležitosti, vytvoriť európsky ekosystém, ktorý bude zahŕňať celý reťazec - od výskumu až po trh," vysvetlil.

To je podľa neho späté s kvalitnejším financovaním tohto odvetvia a preto ocenil, že v novej stratégii EÚ bol "vesmír" explicitne zahrnutý do investičného programu InvestEU. Stále je však potrebné hľadať ďalšie "inteligentné finančné prostriedky" a nástroje na riešenie podfinancovania vesmírneho programu.

Šefčovič zároveň zdôraznil význam európskych vesmírnych programov pre dobré fungovanie energetickej únie a dodržiavaní klimatických cieľov. Lepšia časová synchronizácia energetických systémov cez program Galileo zvýši odolnosť energetických sietí v celej Európe.

Služba Copernicus Climatic Change poskytuje informácie o počasí, ktoré sú neoceniteľné pre veterné, solárne a vodné elektrárne, ako aj energetické predpovede (kapacitné faktory, dopyt, kolísanie energetických hladín) na regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Klimatické údaje z družíc sústavy Copernicus pomáhajú pri plánovaní a ochrane veterných fariem, elektrických stožiarov a turbín, ako aj v boji za znižovanie emisií skleníkových plynov (sledovanie ich vplyvu na klímu a stav hladín mora) a presné monitorovacie dáta sú neoceniteľné pre záchranárov pri operáciách v prípade živelných pohrôm.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR